Minister životného prostredia Tomáš Taraba predložil do skráteného pripomienkového konania návrh, aby bol medzi strategické investície zaradený projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec.
V pripomienkovom konaní zaznelo množstvo vážnych výhrad dotknutých strán: projekt nie je v súlade s územnými plánmi, bol predložený urýchlene a bez adekvátnej dokumentácie, vláda pri ňom nevie zdôvodniť verejný záujem a zasahuje do vlastníckych práv bez toho, aby projekt disponoval štúdiou realizovateľnosti a súhlasom podľa zákona o EIA.
To všetko sú vážne chyby, ktoré sú lajdáckosťou a aroganciou podania typické pre súčasné vedenie ministerstva životného prostredia. Avšak majú jednu poľahčujúcu okolnosť: dajú sa napraviť v ďalšom konaní.
Hoci je to málo pravdepodobné, pripusťme, že sa tak naozaj stane. Zároveň rešpektujme fakt, že ak vláda dobre zdôvodní verejný záujem, tak bude možno potrebné vyvlastňovať niektoré nehnuteľnosti, pretože to je štandardnou praxou všade na svete.
Mala by vláda potom, po splnení týchto podmienok, podporovať projekt?
Rozhodne nie. V jeho neprospech hovorí jeden veľmi vážny dôvod. Volá sa: štátny podnik.
Na časť problému upozornili aj pripomienkujúce strany: ministerstvo totiž zavádza, ak v dokumentácii tvrdí, že výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Vodohospodárska výstavba, ktorá má byť investorom, je štátny podnik. Každá obrovská investícia ide aj na úkor aktuálnych príjmov rozpočtu verejných financií, ktoré plynú zo ziskov spoločnosti.
Slovensko potrebuje v súčasnosti škrtať výdavky, sanovať rozpočet. Takýto projekt ten cieľ hlboko podkopáva.
Avšak ešte vážnejšie riziko, ktoré vyplýva zo štátneho podniku, pripomienkujúci prekvapujúco nespomenuli. Štátny podnik býva totiž synonymom plytvania.
Vlády na Slovensku spravidla považujú štátne firmy za trafiky, ktoré požičiavajú svojim parťákom, aby ich riadili. Maximálne do najbližších ďalších volieb, po ktorých sa zmení strana, ktorá ovláda rezort. Pripomeňme, že šéfom vodohospodárskej „trafiky” je v súčasnosti generálny manažér bývalej strany ministra Tarabu.
Hoci to nie je dôkazom, že Vodohospodárska výstavba hospodári neefektívne, je to presne tým signálom, ktorý by mal zodpovednej vláde zazvoniť na výstrahu: zveriť obrovskú investíciu do rúk štátnej firmy je takmer istota vrhnutia svojich zdrojov do bezodnej jamy.
Ak chce Vodohospodárska výstavba ísť do takéhoto projektu, potom nech ju vláda najprv sprivatizuje. Lebo prvým pravidlom pre takúto investíciu musí byť: nech to stavia a prevádzkuje ten, kto to vie robiť efektívne. Štát na to nemá predpoklady.
Autor je spoločníkom vydavateľstva
PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.