Bratislava – Odvod do Národného jadrového fondu, podpora
zelenej energie, či dotovanie výroby elektriny zo slovenského uhlia.
Zrátané a podčiarknuté, aj vďaka tomu slovenské domácnosti
v roku 2011 platili jednu z najvyšších cien za elektrinu
spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Rovnakú cenu, v priemere168 eur
za megawatt hodinu podľa Eurostatu platilo len Maďarsko. „Cena
komodity tvorí v tomto prípade asi len 45 percent,“
konštatuje Dávid Vlnka, riaditeľ spoločnosti Energie2.
Najlacnejšie
Poľsko
Naopak najnižšiu finálnu cenu elektriny – 147 eur za
megawatt hodinu – platili poľskí maloodberatelia. České
domácnosti platili 150 eur.
„Na druhej strane ceny elektriny pre domácnosti na Slovensku
sú hlboko pod priemerom krajín eurozóny, ktorý je 187 eur za
megawatt hodinu,“ dopĺňa štatistiku Ján Orlovský, vedúci
kancelárie predstavenstva Západoslovenskej energetiky (ZSE).
Údaje eurostatu zachytávajú stav platný do júna 2011.
OZE i jadro
Na účtoch za elektrinu pre slovenské domácnosti sa v minulom
roku podpísalo viacero faktorov. Jedným z nich je napríklad
odvod do Národného jadrového fondu. Ten predstavuje tri eurá za
megawatt hodinu, pričom Slovensko ho zaviedlo len minulý rok ako
jediná krajina v rámci strednej Európy.
Ďalším aspektom,
ktorý sa prejavuje na cenách elektriny, je i podpora
obnoviteľných zdrojov, či kombinovanej výroby tepla a elektriny.
Zelená energetika sa premieta do takzvanej tarify za prevádzkovanie
systému.
„Od roku 2007 tarifa stúpla o viac ako dvesto percent,“
podotýka ďalej Ján Orlovský. Práve tarifa mala mať i najväčšiu
zásluhu na zdražení elektriny z roka 2010 na rok 2011. Podľa
eurostatu išlo asi o 16 eur za megawatt hodinu.
Slabšia konkurencia
V neposlednom rade sa na drahšej elektrine v minulom
roku podieľa i relatívne slabšia liberalizácia trhu napríklad
v porovnaní s Českou republikou. „V uplynulom
období v zásade platilo, že čím väčšia liberalizácia
a otvorenosť trhu, tým konkurenčné prostredie vytváralo nižšie
ceny,“ podotýka ďalej Dávid Vlnka, riaditeľ spoločnosti
Energie2. Pritom dodáva, že cena elektriny sa líši i na
okolitých trhoch.
V neprospech slovenských maloodberateľov elektriny však hrá
i veľkosť trhu. „Keďže konkurencia je nízka, monopoly si
môžu robiť s cenou elektriny, nadnesene povedané, čo chcú. Na
Slovensku platí, že len par hráčov ma rozdelený cely trh,“
dopĺňa Ivor Lehoťan za Capital Markets.
Štatistické detaily
Pre správnosť však treba uviesť i skutočnosti, ktoré
štatistiku Eurostatu ovplyvňujú, bez ohľadu na výšku poplatkov či
správanie sa jednotlivých hráčov na trhu. Jedným z nich je
napríklad zvolená úroveň spotreby od 2,5 do päť megawatt hodiny.
Slovenské domácnosti spravidla spadajú do spodnej hranice tohto
intervalu. „Nereflektuje tak reálny priemer spotreby domácností
pripojených do našej distribučnej sústavy,“ upozorňuje Ján
Orlovský.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.