Dôvodom nebolo, že väčšinu výroby zabezpečovali veterné a slnečné elektrárne, píše Andrej Hanzel.
V normálnom stave je v energetickej sieti frekvencia 50 Hz a táto hodnota sa udržiava tak, že výroba elektriny je identická ako spotreba elektriny. Pokiaľ sa platnosť tejto rovnice naruší, tak nastáva dej pri ktorom sa mení hodnota frekvencie.
V prípade, ak je hodnota na strane výroby menšia, ako je spotreba, tak frekvencia v sieti klesá. Na druhej strane v stave, kedy je spotreba menšia ako výroba, frekvencia stúpa.
Pri výpadku výroby sústava reaguje tzv. samoreguláciou. To je dej, ktorý súvisí so základnými fyzikálnymi pravidlami, keď nižšia frekvencia znamená aj nižšiu spotrebu elektriny.
Po výpadku výroby nastáva pokles frekvencie v sústave, ktorý je závislý od točiacej sa hmotnosti (inercie). Ak je točiacej sa hmoty veľa, pokles frekvencie je miernejší (modrá krivka), ako v stave, keď je točiacej hmotnosti menej (viď. obrázok).
Sústava sa v prípade väčšej točiacej sa hmotnosti (modrá krivka) rýchlejšie dostane do tzv. ustáleného stavu (steady state) a pokles frekvencie je miernejší.
Ak sa výpadok vo výrobe nenahrádza napríklad prečerpávacími výkonom - nastáva ustálený stav a po priebehu regulačného procesu sa sústava ustáli na novej frekvencií, ktorá je nižšia. Pri tejto nižšej frekvencií, takisto platí základná rovnica: výroba = spotreba.
Keďže po výpadku výroby je výroba nižšia a aj frekvencia je nižšia, tejto novej frekvencii zodpovedá aj nižšia spotreba. Tento dej sa nazýva samoregulácia spotreby, keď pri nižšej frekvencii spotrebiče (iné ako čisto ohmické) majú aj nižšiu spotrebu.
Ak výpadok výroby dosahuje hodnoty, ktoré sa rovnajú alebo presahujú výkonové číslo sústavy (MW/Hz) (Frequency Response Characteristic), tak s veľkou pravdepodobnosťou nastane stav, v ktorom inercia nedokáže dostať sústavu do rovnovážneho stavu a nastáva blackout.
Výkonové číslo je hodnota zmeny výkonu na strane výroby elektriny, ktorá znamená, že frekvencia v sústave poklesne o 1 Hz. Takýto pokles frekvencie sústava zväčša nedokáže zvládnuť a nastáva blackout.
Hodnota slovenského výkonového čísla, ak by Slovensko nebolo prepojené so zahraničím, má hodnotu 300 MW/Hz. Takže pri výpadku jednej turbíny v jadrovej elektrární by frekvencia poklesla o 1 Hz.
Na druhej strane hodnota výkonového čísla synchrónne prepojenej sústavy, ktorej sme súčasťou, dosahuje hodnotu 30 000 MW/Hz. Slovensko je veľmi dobre prepojené so zahraničím (takpovediac na všetky svetové strany) a takmer pri akomkoľvek našom výpadku výroby by zahraničie dokázalo pomôcť.
Španielsko je prepojené so susedmi iba dvoma 400 kV a jednou 200 kV linkou. Strata výroby počas 28. apríla 2025 bola veľmi vysoká a tieto linky boli vypnuté od preťaženia a Španielsko sa dostalo do ostrovnej prevádzky.
V Španielsku vtedy veľmi rýchlo po sebe vypadlo 60 % domácej výroby a to nemôže zvládnuť žiadna inercia a nutne nastal blackout.
Po blackoute sa objavujú rôzne hodnotenia, ktoré vylučujú black out na Slovensku, lebo máme vynikajúci mix výrobných zdrojov. Takáto argumentácia nie je správna.
Nie mix zdrojov je predpokladom, že blackout na Slovensku nenastane. Pred veľkou poruchou nás chráni veľmi dobré elektrické prepojenie so susedmi.
Stav, že v Španielsku bola väčšina výroby zabezpečovaná slnkom a vetrom, nebol dôvodom blackoutu. Tým hlavným dôvodom je veľmi nedostatočné elektrické prepojenie Španielska s inými krajinami.
Andrej Hanzel
Autor je energetický expert
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.