Regionálna burza elektrinu nezlacní. ÚRSO má nebezpečnú zbraň, vraví exšéf Juris (rozhovor)

Vysoké ceny elektriny pre priemysel, nové regulačné nástroje pre domácnosti či neistá budúcnosť plynárenskej infraštruktúry. Energetika na Slovensku prechádza zmenami, ktoré sa premietajú do cien aj fungovania trhu.

Diskusia sa vedie aj o tom, či by sa Slovensko malo odpojiť od nemeckého obchodného prostredia s elektrinou, ako majú vyzerať nové tarify pre domácnosti alebo akú úlohu má zohrávať štát pri veľkých energetických projektoch.

Bývalý predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris v rozhovore pre denník ENERGIE-PORTAL hovorí o príčinách vysokých cien elektriny, o úvahách regulátora pri nových tarifách, ako aj o tom, prečo by štát podľa neho nemal byť developerom veľkých energetických projektov.

Vysvetľuje tiež, ako sa pozerá na financovanie podpory OZE, deformácie na trhu s odchýlkou či budúcnosť slovenského prepravcu plynu eustream.

Ceny elektriny: problém nie je len v jednej príčine

V poslednom období sa veľa hovorí o vysokých cenách elektriny pre priemysel na Slovensku aj inde v EÚ. Pýtali sme sa na ne aj v rozhovore s aktuálnym predsedom ÚRSO Jozefom Holjenčíkom. Kde vidíte hlavné príčiny vy?

Tému vysokých cien energií vnímam v rámci EÚ alebo Európy dlhodobo. A vidím niekoľko hlavných faktorov.

Kľúčovým faktorom je politika EÚ, ktorá mieri na "vyčistenie” energetiky od CO2 a negatívnych vplyvov na životné prostredie, teda zavedenie emisných kvót a obchodovanie s nimi. To do určitej miery prirodzene zvyšuje náklady na výrobu aspoň minimálne energií, ktoré majú vysoký podiel CO2. Avšak toto je niečo, čo je celosvetový trend. Ja to vnímam ako absolútne nevyhnutnú vec. Nebudeme predsa ďalej "špiniť" a ničiť životné prostredie. To je niečo, na čo by sa podľa mňa malo globálne nabehnúť.

To, že niektoré krajiny ako napríklad USA to nezaviedli v rovnakom čase ako EÚ, neznamená, že tento krok bol nesprávny. Prirodzene, v tejto oblasti je kopec vecí, ktoré sa dajú zlepšiť z hľadiska celkového nastavenia politík aj obchodovania, ale vnímam to ako globálny správny trend. V porovnaní s krajinami, kde nie sú obchodované emisné kvóty alebo nie je uhlíková daň, to prirodzene zvyšuje náklady na energie.

To je jeden faktor. Čo sú ďalšie príčiny?

Druhá vec súvisí s hustotou Európy v porovnaní napríklad s Amerikou, ktorá má obrovské priestory, kde sa dá stavať, ťažiť napríklad zemný plyn úplne inými metódami ako v Európe. Tým pádom aj náklady na ťažbu a na výrobu zemného plynu sú úplne niekde inde ako u nás.

Vieme, že zemný plyn bol donedávna dominantné palivo, ktoré sa používalo pri tzv. marginálnych zdrojoch, ktoré determinovali trhovú cenu elektriny. Prirodzene, aj celkové náklady na výstavbu infraštruktúry v Európe sú úplne niekde inde ako v porovnaní s USA.

Opäť je to otázka priestoru, regulácie, povoľovania, poplatkov, či času výstavby. Podľa analýz európskej agentúry ACER väčšie infraštruktúrne projekty trvajú desať a viac rokov. Preto sú náklady developerov dlho viazané vo výstavbe a prirodzene sa nabaľujú.

Tretím faktorom je pomerne prevládajúca rozdrobenosť energetických trhov EÚ. To, čo sa podľa mňa podarilo za posledných desať rokov z hľadiska integrácie trhov s elektrinou a plynom, je bezprecedentné a veľmi dobré, ale sme stále iba na začiatku. V USA integrácia minimálne regionálnych trhov v energetike bola otázka koncom 90-tych a začiatkom 2000-cich rokov a trh s plynom bol podstatne rozvinutejší už v 90-tych rokoch.

V Európe je iná dynamika, iné štádium vývoja. Nemali by sme teraz zastať a vrátiť sa, ale hľadať a rozvíjať dôležité témy, integrovať trhy, rozvíjať cezhraničnú prepojenosť, a zvyšovať ich likviditu a transparentnosť. Tam vnímam tú správnu cestu.

Samotná integrácia trhov - najmä ako zjednodušiť výstavbu energetických zariadení a tým ich aj zlacniť - neplatí len pre veľkú energetiku. Je to relevantné aj napr. pre priemyselné podniky, aby si mohli rýchlejšie a lacnejšie postaviť vlastnú elektráreň alebo baterky, lepšie sa integrovať do trhov, zapájať sa do energetických trhov cez flexibilitu a podobne.

To sú témy, o ktorých sa príliš nedebatuje. Áno, hovorí sa o cene energií. Je to síce dôležitý, no nie jediný parameter, ktorý sa dá ovplyvniť. Skôr by sme sa mali pozrieť na nákladovosť energií, ktorá môže obsiahnuť aj tieto ďalšie aspekty.

Zatiaľ sme hovorili o faktoroch, ktoré sa týkajú v princípe celej EÚ. Čo Slovensko? Prečo sú slovenské ceny elektriny tam, kde sú?

Je potrebné sa pozrieť, ako je trh s elektrinou organizovaný. Máme tu určité regióny v rámci Európy, ktoré majú nastavený systém obchodovania a prirodzene aj prepojenia a koordináciu prenosových sústav potrebných na integráciu trhov. My sme súčasťou regiónu strednej Európy - najväčšieho obchodného regiónu rámci EÚ, kde patrí aj Česko, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko a podobne.

Zároveň má však každá krajina svoju tzv. obchodnú zónu - obchoduje s elektrinou v rámci svojej oblasti, ktorá sa väčšinou zhoduje s hranicami danej krajiny. Sú však aj krajiny, ako napr. Taliansko alebo v Škandinávii, kde tých obchodných zón je niekoľko. Každá obchodná zóna má vlastnú cenotvorbu, no trhy sú navzájom previazané cez prenosové vedenia a koordinačné mechanizmy.

Keď sa pozrieme na výšku cien elektriny, tak na západ od nás - v Česku, Nemecku, prípadne ešte vo Francúzsku - sú ceny v priemere nižšie ako na Slovensku. Keď sa pozrieme na juhovýchod - Maďarsko, Balkán - cenová hladina je oproti nám vyššia. To je determinované tým, že juhovýchodná časť Európy je z pohľadu výroby elektriny prevažne deficitná. Vyžaduje si toky elektriny, ktoré prechádzajú aj cez naše územie, na to, aby pokryla svoje potreby.

Foto: Energie-portal.sk

Toto je prevažujúci stav už niekoľko rokov a stačí si pozrieť na najnovšie analýzy ACER-u, aby sme posúdili kde sa Slovensko nachádza na tejto pomyselnej „cenovej“ mape.

V rokoch 2020-2025 boli maximálne denné ceny elektriny v Nemecku v priemere o cca 31 Eur na MWh, vo Francúzsku dokonca o takmer 80 Eur za MWh, lacnejšie ako na Slovensku. Na druhej strane, obdobné ceny elektriny v Maďarsku, Rumunsku alebo Bulharsku boli vyššie o 13-14 Eur za MWh oproti Slovensku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.