Akceleračné zóny alebo svojský prístup MŽP k podpore OZE (PRÁVNY POHĽAD)

Aktualizácia 22.12.2025 o 14:20 hod.: Dňa 19.12.2025 bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 383/2025 Z. z., prostredníctvom ktorého bola zo Zákona o IPKZ vymazaná požiadavka, že pre účely povolenia veternej elektrárne je potrebné predložiť stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Požiadavka zabezpečenia stanoviska obce v zákone ostala.

Revízia smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie¹, tzv. RED III² stanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby príslušné orgány prijali plán, v ktorom určia oblasti zrýchlenia výroby energie z jedného alebo viacerých druhov obnoviteľných zdrojov energie. Uvedeným sa má podporiť rozvoj OZE v rámci členských štátov. S týmto záväzkom sa Slovenská republika zatiaľ vyrovnáva svojsky.

Podporujeme alebo nepodporujeme?

Smernica RED III sa do nášho právneho poriadku transponovala aj prostredníctvom novely³ zákona o EIA a zákona o IPKZ. Prostredníctvom tejto novely bolo síce od 1. 11. 2025 zavedené tzv. zjednotené povoľovanie, ktoré má urýchliť povoľovacie konania k zariadeniam na výrobu energie z OZE, avšak zároveň došlo k zavedeniu nových požiadaviek v podobe súhlasov od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy a dotknutej obce.

V prípade, ak je ktorékoľvek z týchto stanovísk nesúhlasné, projekt by nemalo byť možné realizovať, a to aj napriek tomu, že vôbec nie sú stanovené kritériá, na základe ktorých sa majú tieto súhlasy vydávať. Na základe prechodných ustanovení k novele by mali byť uvedené súhlasy potrebné až v rámci konaní, ktoré začali po nadobudnutí účinnosti novely (teda od 1. 11. 2025), avšak v praxi sa ozývajú hlasy, že sa vyžadujú retroaktívne, teda aj v konaniach už začatých.

Ďalším krokom vpred malo byť stanovenie metodiky pre rozvoj veternej energetiky a akceleračných zón pre prevádzky využívajúce veternú energiu. Prevádzky nachádzajúce sa v príslušných akceleračných zónach majú mať prednostné postavenie pokiaľ ide o vydávanie záväzného stanoviska resp. záverečného stanoviska z konania EIA. Druhým dychom však treba dodať, že nie sú zrejmé kritériá tejto „prednosti“ v rámci povoľovacích konaní.

Pokiaľ ide o akceleračné zóny, Zákon o EIA určuje, že Ministerstvo životného prostredia prijme predpis, ktorým sa určí metodika pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie. Zároveň Zákon o OZE⁴ stanovuje, že Ministerstvo hospodárstva zabezpečí vypracovanie dokumentu, ktorý určí akceleračné zóny.

V nadväznosti na to sa v Zbierke zákonov dňa 6. 12. 2025 objavila vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o kritériách pre rozvoj veternej energetiky⁵ („Vyhláška“).

Vyhláška k (ne)akceleračným zónam

Vyhláška v úvodnom ustanovení uvádza, že pri identifikácii akceleračných zón pre výrobu elektriny z veternej energie sa má postupovať podľa metodiky pre rozvoj veternej energie v Slovenskej republike, ktorá je zverejnená na webe MŽP.

Ďalej stanovuje kritériá pre prípravu výstavby zariadenia na výrobu OZE využívajúcu vietor, ktoré ustanovuje v prílohe.

V rámci týchto kritérií sa uvádza požiadavka na minimálnu priemernú ročnú rýchlosť vetra v príslušnom území (4,5 m/s vo výške 100 m), technickú realizovateľnosť pripojenia, dostupnosť rezervovanej prenosovej kapacity, maximálnu vzdialenosť od prenosovej alebo distribučnej infraštruktúry (20 km), súlad s územným plánom, ako aj minimálna vzdialenosť od trvalo obývaných stavieb, škôl či nemocníc (1000 m), či maximálna prípustná hladina hluku na fasádach obytných budov (45 dB/A). Ďalšie kritériá sa týkajú chránených území NATURA 2000, iných chránených území, ochranných pásiem letísk a podobne.

V rámci týchto kritérií sa však napríklad aj uvádza, že akceleračná zóna je neprípustná v prípade, ak je vzdialenosť energetických sietí menej ako 20 km. Uvedené je v prvom rade v rozpore s požiadavkou, ktorú stanovuje samotná Vyhláška pokiaľ ide o požadovanú vzdialenosť od prenosovej a distribučnej infraštruktúry a zároveň zastávame názor, že de facto vylučuje prevažnú časť územia Slovenskej republiky pre stanovenie akceleračných zón. Taktiež Vyhláška napríklad stanovuje, že akceleračné zóny sú vylúčené v lokalitách, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti do 10 km od ciest II. triedy, čo tiež zásadným spôsobom obmedzuje vytváranie akceleračných zón.

A nakoniec Vyhláška uvádza, že oblasti vhodné na výrobu elektriny z veternej energie sa identifikujú podľa osobitného predpisu, pričom týmto predpisom má byť Zákon o OZE, ktorý stanovuje, že Ministerstvo hospodárstva zabezpečí dokument, ktorý akceleračné zóny určí. Z uvedeného vyplýva, Vyhláška je návodom pre Ministerstvo hospodárstva pokiaľ ide o určenie akceleračných zón.

Vyhláška ledva stihla nadobudnúť účinnosť a už vyšla aj jej novela⁶. Predmetom tejto novely je okrem upresnenia niektorých formulačných nedostatkov aj jasné stanovenie, že Ministerstvo hospodárstva musí stanoviť akceleračné zóny v súlade s podrobnosťami uvedenými v prílohách č. 1 a 2 k Vyhláške. Zároveň daná novela dopĺňa do Vyhlášky celú novú prílohu č. 2, ktorá stanovuje podrobnosti pri určovaní akceleračných zón.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.