V diskusii o cenách elektriny sa opakovane objavujú dvaja vinníci: nemecká burza a obnoviteľné zdroje.
Jedna vraj bráni Slovensku využívať výhody vlastnej výroby, druhé prinášajú nestabilitu a dodatočné náklady. Takto postavená debata však prehliada podstatné súvislosti. Bez ich pochopenia môžeme podporovať opatrenia, ktoré dobre znejú, no odberateľom neprinesú očakávaný výsledok.
Predstava, že elektrina vyrobená na Slovensku by sa mala slovenským odberateľom predávať za cenu odvodenú od domácich výrobných nákladov, je politicky príťažlivá aj intuitívne zrozumiteľná. Najmä v krajine, ktorá sa opiera o jadrové a vodné elektrárne. Naráža však na rozdiel medzi nákladmi konkrétneho výrobcu, hodnotou elektriny na prepojenom trhu a konečnou cenou pre zákazníka.
Označenie „cena z nemeckej burzy“ tieto rozdiely často prekryje. Pozornosť sa sústredí na miesto obchodovania, zatiaľ čo podmienky výroby, dostupnosť zdrojov, cezhraničné kapacity či spôsob nákupu elektriny zostávajú v úzadí. Výsledkom je dojem, že na dostupnejšiu elektrinu stačí zmeniť burzu alebo sa od nej administratívne oddeliť. O pravidlách trhu sa pritom diskutovať má. Návrhy na ich zmenu však potrebujú presvedčivé vysvetlenie, ako ovplyvnia náklady, bezpečnosť dodávok a ochotu investovať do budovania nových zdrojov. Samotný prísľub nižšej ceny ešte nevysvetľuje, kto prevezme riziká a kto zaplatí prípadný rozdiel.
Trh si zaslúži kritiku aj vecnú obhajobu
Spor o marginálnu cenotvorbu odráža širšie napätie medzi dvoma pohľadmi na energetiku. Prvý zdôrazňuje efektívne obchodovanie a cenové signály. Druhý pripomína, že elektrina je nevyhnutná pre fungovanie hospodárstva a elektroenergetika je infraštruktúrny systém, ktorého rozvoj sa plánuje na desaťročia.
Obhajcovia súčasného mechanizmu poukazujú na jeho úlohu pri využívaní dostupných zdrojov a vyrovnávaní ponuky s dopytom. Kritici namietajú, že efektívne fungovanie krátkodobého trhu samo osebe nezaručuje cenovú dostupnosť ani dostatočnú istotu pre dlhodobé investície. Tieto pohľady sa nemusia úplne vylučovať.
Každý však kladie dôraz na inú úlohu, ktorú má trh plniť. Práve preto má zmysel posudzovať návrhy zmien podľa konkrétnych výsledkov. Reforma by mala obstáť aj v období nedostatku elektriny, zvýšených cien palív či rozsiahlych investičných potrieb. Jej kvalitu nemožno hodnotiť iba podľa toho, akú cenu sľubuje v priaznivých podmienkach.
Pre odberateľa je navyše dôležitá aj predvídateľnosť. Priemyselný podnik plánujúci výrobu potrebuje vedieť, s akými nákladmi môže počítať o niekoľko rokov. Debata o cenách preto musí zahŕňať dlhodobé kontrakty, rozdelenie rizík medzi výrobcu a zákazníka aj možnosti pružnejšieho odberu.
Pri obnoviteľných zdrojoch treba hodnotiť celý systém
Podobný spor sa vedie o nákladoch využívania obnoviteľných zdrojov. Ich zástancovia zdôrazňujú lacnú výrobu zo slnka a vetra. Kritici upozorňujú na premenlivosť výroby a náklady na siete, akumuláciu či zabezpečenie rovnováhy sústavy. Obe strany môžu debatu skresliť, ak si vyberú iba časť celkového obrazu.
Cena vyrobenej megawatthodiny sama osebe nestačí na posúdenie prínosu technológie. Rovnako však nestačí vymenovať náklady spojené s integráciou obnoviteľných zdrojov do energetického systému a bez porovnania alternatív ich označiť za dôkaz ekonomickej nevýhodnosti.
Rozhodujúce je, ako jednotlivé zdroje, siete, úložiská a spotreba fungujú spoločne. Premenlivosť výroby zo slnka a vetra je technická vlastnosť, s ktorou musí návrh sústavy počítať. Závažnosť tejto výzvy závisí od konkrétnych podmienok a dostupných možností vyrovnávania výroby a spotreby.
„Ak chceme cenovo dostupnú elektrinu a spoľahlivé dodávky, musíme rozumieť tomu, ako funguje trh a čo cenu skutočne tvorí. Označiť za vinníka vysokých cien nemeckú burzu alebo obnoviteľné zdroje je jednoduché, no samo osebe to neprinesie lacnejšiu elektrinu ani lepšie investičné rozhodnutia. Preto sme sa rozhodli tieto témy demystifikovať na našom odbornom seminári SAPI Biznis Tuesday,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ SAPI - Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Technická výzva ešte nie je argumentom proti celej technológii
Dôveryhodná obhajoba obnoviteľných zdrojov musí otvorene hovoriť aj o ich limitoch. Vplyvy na krajinu a životné prostredie, recyklácia zariadení či požiadavky na bezpečnú prevádzku patria k legitímnym témam. Ich zľahčovanie oslabuje dôveru rovnako ako prehnané tvrdenia o prínosoch.
Aj kritika však musí rozlišovať medzi nedostatkom konkrétneho projektu, riešiteľnou technickou výzvou a všeobecným tvrdením o celej technológii. Problém nevhodne umiestneného alebo navrhnutého zariadenia nemožno bez ďalšieho preniesť na všetky podobné zdroje. Existencia riešenia zase automaticky neznamená, že je v každej situácii dostupné a ekonomicky primerané.
Takéto rozlišovanie je dôležité najmä pri tvorbe verejných politík. Rozhodnutia o energetike ovplyvňujú investície aj náklady na dlhé obdobie. Potrebujú preto argumenty, ktoré obstáli v odbornej diskusii, vrátane poctivého porovnania alternatív. Zjednodušený obraz vinníka môže byť komunikačne účinný, no ako podklad na rozhodovanie nestačí.
Priestor na takúto polemiku ponúkne SAPI Biznis Tuesday: Zdražuje nemecká burza ceny Slovákom a demystifikácia modernej energetiky, ktorý sa uskutoční 11. novembra 2026 od 9:30 do 13:00 v Hoteli Color, Pri Starom mýte 1 v Bratislave.
- O cenotvorbe a fungovaní trhu budú diskutovať Milan Garbiar a Tomáš Šimovič.
- Najčastejšie tvrdenia proti využívaniu obnoviteľných zdrojoch rozoberú Andrej Lednár, Andrej Sršen, Karel Šíma a Zsolt Čonka.
- Moderovania sa ujmú Libor Láznička a Irena Jenčová.
Účastníci seminára dostanú priestor na vlastné otázky aj interaktívne hlasovanie, v ktorom odlíšia oprávnené výhrady, riešiteľné výzvy a mýty.
Príďte diskutovať o tom, ktoré argumenty obstoja a ktoré riešenia dávajú zmysel pre slovenskú energetiku. Registrácia na podujatie.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.