Kábel na dne mora ešte neleží, no projekt má za sebou štúdiu uskutočniteľnosti, spoločnú projektovú spoločnosť, status PMI a miesto v európskom sieťovom plánovaní, píše Ivo Hlaváček.
Európa sa na región okolo Kaspického mora desaťročia pozerala najmä cez ropu a plyn. Teraz sa medzi Kaukazom, Čiernym morom a juhovýchodnou Európou rysujú nové trasy pre elektrinu. Jedna má viesť pod Čiernym morom do Rumunska, druhá cez južné Arménsko a Turecko. Obe sú ešte ďaleko od hotového koridoru, no každá už získala iný druh náskoku.
Čiernomorský projekt sa dostal do práva EÚ a európskeho sieťového plánovania; na kaukazskej trase sa už stavia vedenie, ktoré zatiaľ nemá uzavretý rámec pokračovania cez Arménsko.
Najďalej sa zatiaľ v európskom systéme dostal projekt, na ktorom ešte neleží ani meter podmorského kábla. Medzi Gruzínskom a Rumunskom sa pripravuje vysokonapäťové jednosmerné spojenie s výkonom 1 300 MW. Z približne 1 155 kilometrov trasy má asi 1 115 kilometrov viesť po dne Čierneho mora.
Štúdia uskutočniteľnosti, ktorú pre gruzínskeho prevádzkovateľa sústavy GSE pripravila talianska spoločnosť CESI od mája 2022 do júla 2024, vyhodnotila projekt ako životaschopný z technického, environmentálneho a sociálneho hľadiska. Konečné investičné rozhodnutie ešte nepadlo a projekt čaká aj podrobný prieskum morského dna. (GSE, Black Sea Submarine Cable Project – Feasibility Study Summary, 2024)
Okolo projektu už medzitým vznikla infraštruktúra iného druhu. GECO Power Company založili prevádzkovatelia prenosových sústav Azerbajdžanu, Gruzínska, Rumunska a Maďarska; každý z nich má 25-percentný podiel. Svetová banka poskytla Gruzínsku úver 35 miliónov dolárov na prvú fázu programu ESPIRE. Tá má financovať výber vhodného koridoru, geofyzikálne a geotechnické prieskumy dna a inštitucionálnu prípravu.
Posilnenie gruzínskej pozemnej siete patrí až do uvažovanej druhej fázy, ak sa zúčastnené krajiny rozhodnú projekt realizovať. (GSE, Joint Venture for Green Energy Corridor Established, 2025; Svetová banka, ESPIRE, 21. mája 2024)
Čiernomorský projekt je zaradený v TYNDP 2022 a 2024 a bol predložený aj do procesu TYNDP 2026. V druhom zozname EÚ zároveň získal štatút projektu vzájomného záujmu, PMI. Delegované nariadenie ho vedie pod číslom 2.27 ako prepojenie z Anaklie v Gruzínsku do stanice Constan?a Sud v Rumunsku.
Nariadenie (EÚ) 2022/869 (TEN-E) dáva projektom PCI a PMI prioritné postavenie a osobitný režim povoľovania. Zápis na zoznam nenahrádza environmentálne ani ostatné povoľovacie konania, mení však právne postavenie projektu. (GSE, Black Sea Submarine Cable Project, 2026; Európska komisia, delegované nariadenie (EÚ) 2026/764, projekt 2.27)
Zaradenie medzi PCI a PMI otvára aj možnosť uchádzať sa o podporu z Connecting Europe Facility. CEF Energy má na roky 2021 až 2027 grantový rozpočet 5,84 miliardy eur; výzva vyhlásená 30. apríla 2026 sprístupnila projektom z druhého zoznamu PCI a PMI ďalších 600 miliónov eur na štúdie a práce. Takáto podpora môže pomôcť s prípravou a vybranými investíciami, nemôže však nahradiť financovanie prenosových sústav v štátoch, ktoré sa na nový koridor napájajú. (CINEA, CEF Energy call, 30. apríla 2026; CINEA, CEF Energy budget 2021 až 2027)
Ani zaradenie na európsky zoznam nie je trvalé. Komisia 14. septembra 2026 otvorila prihlasovanie elektrických projektov do tretieho zoznamu PCI a PMI a žiadosti prijíma do 13. novembra. Delegovaný akt má prijať do konca roka 2027, pričom nový zoznam má nadobudnúť účinnosť začiatkom roka 2028. Čiernomorský projekt si teda svoje postavenie musí v ďalšom cykle znovu obhájiť. (Európska komisia, výzva pre elektrické projekty PCI/PMI, 14. septembra 2026)
Na juhu Kaukazu už stojí vedenie
Na juhu Azerbajdžanu je situácia oveľa hmatateľnejšia. AzerEnerji buduje dvojité 330-kV vedenie s prenosovou schopnosťou 1 000 MW smerom k arménskej hranici. Na 74-kilometrovom úseku z Džabrajilu do Agb?ndu hlásila spoločnosť 97-percentné dokončenie.
Ďalšia etapa má podľa AzerEnerji zahŕňať 44 kilometrov vedenia cez územie označované azerbajdžanskou stranou ako Zangezurský koridor, 100 kilometrov z Ordubadu do Nachičevanu a približne 230 kilometrov z Nachičevanu smerom k Turecku. Údaj 44 kilometrov je projektovanou dĺžkou vedenia podľa AzerEnerji, nie údajom o šírke arménskeho územia. (AzerEnerji, 2026)
Plánované pokračovanie má prepojiť hlavnú časť Azerbajdžanu s Nachičevanom cez južné Arménsko. Práve v tomto priestore sa vytvára TRIPP, americko-arménsky rámec pre rozvoj dopravnej a energetickej infraštruktúry. Januárový implementačný rámec výslovne ráta aj s elektrickými prenosovými vedeniami. (Ministerstvo zahraničných vecí Arménska, TRIPP Implementation Framework, 14. januára 2026)
Rámcová dohoda vytvára spoločnosť TRIPP Development Company, v ktorej má mať americká strana 74-percentný a Arménsko 26-percentný podiel. Po založení spoločnosti a určení konkrétnych realizačných území má Arménsko TDC na počiatočných 49 rokov poskytnúť výlučné práva na využitie pozemkov, rozvoj a ďalšie práva potrebné pre príslušný projekt. Arménsko si pritom zachováva právomoc nad svojím územím a podľa článku 6 dohody zostáva jediným udeľovateľom koncesií. (Ministerstvo zahraničných vecí Arménska, rámcová dohoda TRIPP, 2026)
Dohoda bola parafovaná 26. mája a proces podpisu sa skončil 4. júna. Arménsky Ústavný súd 15. septembra rozhodol, že záväzky, ktoré z nej vyplývajú, sú v súlade s ústavou; dokument má následne smerovať do Národného zhromaždenia na ratifikáciu. (Ministerstvo zahraničných vecí Arménska, 4. júna 2026; Armenpress, rozhodnutie Ústavného súdu, 15. septembra 2026)
Otvorená zostáva podstatná vec: 44 kilometrov vedenia uvádzaných AzerEnerji zatiaľ nemožno stotožniť s budúcim realizačným územím TRIPP. Zverejnené dokumenty neurčujú definitívnu trasu, financovanie ani harmonogram arménskeho úseku.
Fyzická a právna príprava sa tak na oboch trasách rozchádzajú. Na azerbajdžanskej strane sa k Arménsku približuje takmer dokončené vedenie, kým podmienky jeho pokračovania cez susednú krajinu sa ešte uzatvárajú. Čiernomorský projekt je ďalej v štúdiách, inštitúciách a európskom práve, hoci podmorský kábel ešte nebol položený.
William Polen z United States Energy Association upozornil v komentári zo 17. septembra na význam skorého technického posúdenia. USEA podporovala predbežnú analýzu gruzínsko-rumunského spojenia, ktorá skúmala, či obe prenosové sústavy dokážu nové prepojenie prijať a aké systémové úpravy by boli potrebné. Polen sa pýta, ktorá z ďalších pripravovaných trás dokáže získať podobnú dynamiku. (William Polen, USEA, 17. septembra 2026)
Čo zvládne rumunská sieť
Čiernomorský kábel má mať výkon 1 300 MW. Pri tomto objeme štúdia CESI nepredpokladá, že samotné pripojenie nového vedenia vyvolá potrebu dodatočne posilniť rumunskú alebo maďarskú sieť. Na rumunskej strane však pri zvýšených cezhraničných výmenách identifikovala kritické podpätia v oblasti blízko prepojení s Maďarskom a Ukrajinou. Ako možné riešenie uvádza statické kompenzátory SVC. (GSE, Black Sea Submarine Cable Project – Feasibility Study Summary, 2024)
Väčšia otázka sa otvára pri podstatne vyšších objemoch výroby a tokov, s ktorými Rumunsko počíta v samostatných projektoch.
Transelectrica preto pripravuje vnútrozemskú vysokonapäťovú jednosmernú os z východnej časti krajiny na západ. Memorandum z roku 2023 pracovalo s referenčným projektom približne 850 kilometrov podzemnej HVDC infraštruktúry schopnej integrovať až 5 GW dodatočnej nízkouhlíkovej kapacity. Ide o údaj z pôvodného memoranda, nie o konečnú dĺžku trasy.
Pre strednú Európu je podstatné, že Transelectrica projekt predložila do procesu TYNDP 2024 spolu s maďarským MAVIR-om. (Transelectrica, memorandum o HVDC projekte, 10. novembra 2023; Transelectrica, Preliminary Report 2023)
Rumunský vnútrozemský projekt je samostatná investícia. Pomáha však oddeliť dve veci, ktoré sa pri veľkých elektrických koridoroch ľahko miešajú. Prvou je schopnosť rumunskej sústavy prijať konkrétnych 1 300 MW z BSSC; podľa statickej analýzy si samotný kábel dodatočné posilnenie nevyžaduje. Druhou je podoba siete pri podstatne väčších objemoch novej výroby a cezhraničných tokov. V tejto druhej rovine už rumunské plánovanie smeruje k Maďarsku.
Pre Slovensko sa príbeh približuje cez Maďarsko
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.