Pod solárnymi panelmi pestujú zeleninu. Staví Aljaška na agrovoltiku?

Aljaška je územím paradoxov – na jednej strane disponuje rozsiahlymi plochami pôdy, na druhej strane v dôsledku extrémnych klimatických podmienok dopláca na mimoriadne vysoké náklady za energiu aj potraviny, ktoré pochádzajú predovšetkým z dovozu.

Táto kombinácia faktorov podnecuje k využívaniu menej zvyčajných a inovatívnych riešení, medzi ktoré patrí aj agrovoltika – kombinované využívanie poľnohospodárskej pôdy na výrobu elektriny zo slnka a pestovanie plodín.

Na území najväčšej solárnej elektrárne na Aljaške v tomto kontexte vznikol unikátny výskumný projekt, ktorý priniesol prekvapivé výsledky a má potenciál sa rozrásť.

V článku sa dočítate:

• ako sa dá skĺbiť poľnohospodárstvo so solárnou energetikou,
• ako môžu z pestovania plodín profitovať majitelia solárnych parkov,
• ktorým regiónom sa agrovoltika obzvlášť oplatí.

Solárny park premenili na laboratórium

V meste Houston na Aljaške sa na ploche približne 18 hektárov rozlieha solárny park s inštalovaným výkonom 8,5 MW, ktorý zásobuje elektrinou približne 1 400 domácností.

Vzhľadom na vysokú zemepisnú šírku, v ktorej leží, sú v ňom solárne panely umiestnené v nezvyčajne širokých rozostupoch približne pätnásť metrov a sú bifaciálne, teda slnečné žiarenie zachytávajú z prednej aj zadnej strany, čo je kľúčové najmä počas aljašského leta, kedy slnko svieti takmer nepretržite, ale pohybuje sa nízko nad horizontom.

Táto elektráreň sa nedávno stala akýmsi terénnym laboratóriom pre vedecký výskum, ktorý sa uskutočnil pod vedením docentky Glenny Gannon, ktorá pôsobí na University of Alaska Fairbanks. Jeho cieľom bolo preskúmať, či by bolo možné v aljašských podmienkach produkovať súčasne elektrickú energiu aj potraviny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.