Teplárne zvýšili spotrebu biomasy, hlavným zdrojom tepla je však zemný plyn

Kľúčovým palivom na výrobu tepla v slovenských teplárňach bol aj v roku 2019 zemný plyn. Medziročne však v teplárenstve opäť vzrástla spotreba biomasy aj uhlia. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo svojej výročnej správe za minulý rok.

V tomto článku sa dozviete:

• koľko tepla sa vlani na Slovensku vyrobilo a kam dodávky smerovali,
• ktoré teplárne sú najväčšie a aký objem tepla dodali,
• aké palivá teplárne využívajú a ako sa mení ich palivová základňa,
• ako sa vyvíjala cena tepla, kde stálo teplo viac a kde menej.

Vedú bratislavská a košická tepláreň

Výrobu, distribúciu a dodávku tepla v minulom roku zabezpečovalo 351 dodávateľov. Teplo zo sústav centrálneho zásobovania teplom sa dodávalo približne do 25 000 odberných miest pre 13 000 koncových odberateľov.

Ako sme na Energie-portal.sk už priniesli, teplári v minulom roku dodali celkovo 15 173 GWh tepla, čo je v porovnaní s predošlým rokom 2018 o 0,2 % menej.

Z celkovej dodávky tepla sa spotrebovalo na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) v bytových objektoch 29,1 %, v nebytových objektoch 28,4 %, na technologické účely 36,2 % tepla a vlastná spotreba tepla u dodávateľov predstavovala 6,3 %.

K najväčším dodávateľom tepla aj v minulom roku patrili najmä štátne teplárne. Najväčší objem tepla vlani dodali Bratislavská teplárenská (približne 900 GWh) a Tepláreň Košice (zhruba 800 GWh).

S veľkým odstupom ďalej nasledujú Žilinská teplárenská a Veolia Energia Slovensko, Trnavská teplárenská, Martinská teplárenská, SPRAVBYTKOMFORT Prešov, STEFE Banská Bystrica, Nitrianska teplárenská spoločnosť a Zvolenská teplárenská spoločnosť.

Zdroj: ÚRSO

Polovica tepla bola z plynu

Približne polovica dodaného tepla v minulom roku pochádzala zo zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), približne 15 % zo zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie (OZE).

Viaceré teplárne patria k najväčším poberateľom tzv. doplatkov, ktorými sa na Slovensku podporuje výroba energie z KVET a OZE. Tepláreň Košice či Tepláreň Považská Bystrica takto v minulom roku zinkasovali podporu v objeme okolo šesť miliónov eur. Téme sa podrobnejšie venujeme v tomto článku.

Najvýznamnejším zdrojom pre výrobu tepla na Slovensku bol aj v roku 2019 zemný plyn. Jeho spotreba v teplárenstve však medziročne mierne klesla, a to z 8 637 GWh na 8 597 GWh.

Na druhej strane spotreba biomasy v teplárňach vlani významne vzrástla. Kým v roku 2017 výrobcovia tepla spotrebovali 845 tisíc ton a v roku 2018 877 tisíc ton biomasy, vlani to bolo 1 062 ton.

Medziročne opäť mierne vzrástla aj spotreba uhlia. Teplárne ho v minulom roku spálili 595 tisíc ton, v predošlom roku 2018 to bolo 586 tisíc ton a v roku 2017 577 tisíc ton.

Spotreba bioplynu (326 GWh) a oleja (127 tisíc ton) zostali približne na úrovni predošlých rokov.

V percentuálnom vyjadrení pochádzala zo zemného plynu zhruba polovica vyrobeného tepla zo zemného plynu. Takmer pätinu tepla teplári vyrobili z biomasy a podobne veľký objem z uhlia. Olej mal na výrobe tepla približne desatinový podiel, z bioplynu pochádzali necelé tri percentá tepla.

Zdražel plyn, zdraželo teplo

Priemerná cena tepla na Slovensku v minulom roku podľa ÚRSO dosiahla 0,0824 eur/kWh. Oproti roku 2018 (0,0769 eur/kWh) teplo zdraželo zhruba o sedem percent. Fixná zložka tepla sa v priemere vyšplhala na 197 eur/kWh, variabilná zložka ceny bola priemerne na úrovni 0,0453 eur/kWh.

„Zmeny, ktoré ovplyvnili variabilnú zložku ceny tepla, sa týkali najmä ceny zemného plynu, z ktorého sa vyrába 50,6 % tepla, ceny elektrickej energie a emisných povoleniek CO2 . Cena zemného plynu na burze European Energy Exchange medziročne stúpla o cca 40 %, emisných povoleniek o cca 200 % a elektrickej energie o cca 30 %. Zohľadnenie týchto negatívnych faktorov sa odzrkadlilo v schválených cenách v roku 2019,“ vysvetlil ÚRSO.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.