Vodné rastliny, ktoré dokážu absorbovať ropu, by mohli pomôcť pri ropných haváriách

Na štúdii sa podieľal tím nemeckých vedcov z výskumného ústavu v meste Karlsruhe spolu s výskumníkmi z univerzity v meste Bonn.

Predmetom výskumu boli rôzne druhy rastlín, medzi nimi aj druh vodnej paprade salvinia, ktorá bola pre vedcov zaujímavá kvôli svojim listom pokrytým drobnými chĺpkami s veľkosťou 0,3-2,5 mm.

„Už dávnejšie sme vedeli, že listy týchto rastlín odpudzujú vodu, no až teraz sme začali skúmať ich schopnosť nasať ropu,“ hovorí Claudia Zeiger z IMT Institute of Microstructure Technology (ďalej IMT).

Tím dospel k záveru, že práve tvar zakončenia týchto chĺpkov hrá pri zachytávaní ropy kľúčovú úlohu. Zistili, že nie je dôležitá dĺžka chĺpkov, keďže druh s najdlhšími chĺpkami nemal takú absorpčnú schopnosť ako salvinia molesta. Rozhodujúci je tvar zakončenia, v tomto prípade ponášajúci sa na metličky na šľahanie.

Druh pochádza z Brazílie a pôvodne rástol iba v tropických a subtropických oblastiach, v súčasnosti sa však nachádza už aj v Európe.

Vedci ďalej poukazujú na fakt, že táto vodná papraď je v mnohých častiach sveta považovaná za burinu, keďže sa veľmi rýchlo rozmnožuje, vodné plochy zakrýva hustými spleťami a vode odoberá veľké množstvo kyslíka, čím neprospieva ani vodným živočíchom.

Jej využitie na účely odstraňovania ropných škvŕn by tak mohlo byť lacné a zároveň užitočné. Použitím papradí by sa tiež vyriešil problém so sekundárnym znečistením, ktoré spôsobujú chemikálie, ktoré sa pri haváriách používajú na rýchlejšie rozloženie ropy.

IMT sa inšpiroval vlastnosťami rastliny a v laboratóriu vyvinul povrch, ktorý nazval nanofur.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.