V USA spustia prvú atómovú elektráreň po 20 rokoch

Obyvatelia Spojených štátov pritom atómovú energiu odmietajú čoraz viac. Aspoň to vyplýva z prieskumu agentúry Gallop, podľa ktorého po prvý krát v histórii je väčšina Američanov (54 %) proti tomuto spôsobu výroby energie. V roku 2010 ju preferovalo 62 % respondentov. Jedným z dôvodov môže byť aj nízka cena zemného plynu.

Využívanie atómovej energie zažilo svoj vrchol v roku 2006, kedy bolo v prevádzke na celom svete spolu 438 elektrární tohto typu. Bolo to však už iba doznievanie rozmachu zo 60. a 70. rokov.

Zatiaľ čo v roku 1996 energia pochádzajúca z jadra uránu tvorila zhruba 18 % elektrickej siete, do roku 2013 poklesol jej podiel na 11 % s 388 elektrárňami v prevádzke.

Najviac ich je práve v Spojených štátoch (100), potom vo Francúzsku (58), Rusku (33), Južnej Kórei, Číne, Indii a Kanade (po 20). Zatiaľ čo Nemecko a ostatné západné krajiny sa k atómovej energii momentálne stavajú negatívne, Čína sa chystá postaviť ďalších 56 elektrární do roku 2020.

“Pri výstavbe nových atómových blokov v konkurenčnom prostredí sa ani len nepriblížite k tomu, aby vám čísla ziskovosti sedeli,” tvrdí Daniel Eggers, analytik per technickú infraštruktúru v Credit Suisse. Môže za to podľa neho lacná cena zemného plynu, nízky dopyt a príliš vysoké počiatočné náklady.

Nová atómová energia by znamenala krok späť pokiaľ ide o riešenie klimatického problému, myslí si Mark Jacobson, profesor Stanfordskej univerzity.

“Ak by aj neexistovali problémy ako roztavenie príliš prehriateho jadra alebo zvyšovanie množstva odpadu, a to sú vážne záležitosti, je tak nákladné a tak dlho trvá postaviť nové reaktory, že celkovo ich naplánovanie, povoľovanie a výstavba zaberá 10 – 19 rokov. Dovtedy bude po arktickom ľade.”

“Obnoviteľné zdroje energie predstavujú cenovo efektívne možnosti, ak sa im dá príležitosť. Hlavnou prekážkou zvýšeného záujmu o ne je dôverčivosť politikov k novým, ešte viac nereálnejším požiadavkam na nové atómové technológie. Svoj vplyv majú tiež záujmy veľkých energetických spoločností, propagujúcich rozsiahle technológie z dôvodu, že ich chránia pred konkurenciou nových dynamických spoločností,” nazdáva sa Stephen Thomas, profesor pre energetickú politiku na Greenwich univerzite vo Veľkej Británii.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.