Nad recykláciou solárnych panelov visia otázniky

Problémy so všetkými odpadmi

Ako povedal riaditeľ spoločnosti NATUR-PACK Michal Sebíň, vzhľadom na nastavenie systému rozšírenej zodpovednosti v návrhu zákona o odpadoch sú toho názoru, že Slovensko budem mať problém s financovaním zberu a recyklácie všetkých komodít, vrátane fotovoltických panelov. Aj zástupca riaditeľky Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Pavel Šimon tvrdí, že nový zákon nevyrieši problematiku recyklácie panelov.

Ako však upozorňuje Šimon, nemal by sa koniec životnosti fotovoltickej elektrárne zužovať len na panely. Na výrobu 1 MW elektriny je potrebných približne 80 ton panelov, ktoré obsahujú hliník, sklo, polovodiče, kabeláž a plast. K tomu je potrebné prirátať nosný systém z hliníku alebo ocele, betón spolu s kabelážou a ďalšou elektronikou.

Nová legislatíva

Podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Maroša Stana by sa problém mal vyriešiť novou legislatívou, ktorá transponuje smernicu 2012/19/EÚ. Slovenská republika má nepomerne nižší inštalovaný výkon z fotovoltických panelov v porovnaní s inými členskými štátmi. Najväčšie výkony majú Nemecko a Česká republika. Napríklad naši západní susedia majú asi 10-násobne vyšší výkon vyrobenej elektrickej energie z fotovoltiky ako my.

Väčšina inštalácií má výkon vyšší ako 10 kW, čo sú inštalácie priemyselných fotovoltických polí. Životnosť fotovoltických panelov sa odhaduje na zhruba 20 – 25 rokov, pričom to nie je čas, keď solárne panely prestanú fungovať, ale zníži sa ich efektívnosť len o niekoľko percent. "Tieto panely však dokážu fungovať ďalej, takže je na prevádzkovateľovi, či sa rozhodne skončiť s prevádzkou, alebo pokračovať. Pri týchto kritériách je odhad, že približne za 15 – 20 rokov vznikne v SR cca 60 000 ton odpadov z fotovoltických panelov," uviedol Stano.

Povinnosti pre majiteľov

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.