Európska únia čelí veľkej závislosti na dodávkach plynu

Po plynovej kríze z roku 2009 a prepuknutí konfliktu na Ukrajine hľadá EÚ iné možnosti, ako uspokojiť svoje energetické požiadavky. V súčasnosti sme ešte stále značne závislí od fosílnych palív. EÚ dováža vyše 60 % plynu a 80 % ropy.

Únia hľadá riešenia

Ako však môže Európa zabezpečiť budúce dodávky energie? Podľa EuroparlTV je jedným z riešení vzájomné prepojenie členských štátov. Do roku 2018 by mal byť vybudovaný nový plynovod pre dodávky do južnej Európy z Azerbajdžanu. Transjadranský plynovod dlhý 800 km by mal prepojiť grécko-tureckú hranicu s Talianskom krížom cez Grécko, Albánsko a Jadranské more. Jedným z ďalších možných riešení energetického problému je plynový terminál Zeebrugge v Belgicku.

„Ten patrí k najväčším v Európe a dodáva jej takmer 10 % všetkého plynu. Do roku 2015 má byť dokončené druhé mólo pre náklad a výklad skvapalneného plynu so skladovacou kapacitou až do 50 miliárd kubíkov plynu,“ objasňuje EuroparlTV.

Obnoviteľné zdroje

EÚ sa snaží posilniť dodávky energie aj investovaním do obnoviteľných zdrojov. Z nich sa v súčasnosti vyrobí 14 % spotrebovanej energie. Cieľom je do roku 2020 vyrábať 20 %. Malo by to dopomôcť znížiť emisie skleníkových plynov. Energia z obnoviteľných zdrojov je však drahšia ako tradičné fosílne palivá. Príklon k obnoviteľným zdrojom by však mohol nastať pri rastúcich cenách ropy a plynu.

Problémy s elektrinou

Európa by mohla mať v budúcnosti problémy aj s elektrinou. Europoslanci tlačia na investície a prepojenie elektrických sietí medzi členskými štátmi, aby sa členské štáty vyhli nedostatkom, či výpadkom dodávok elektrickej energie. „Cestou je aj zníženie dovozných nákladov. Keby sa štáty spojili a jednotne vyjednávali so zahraničnými dodávateľmi, bolo by možné stlačiť ceny,“ konštatuje EuroparlTV.

Zdroj: EuroparlTV

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.