Kerozín môže byť palivo budúcnosti

Solárny reaktor premieňa CO₂ a vodu na syntézny plyn. Výsledky však naznačujú, že v budúcnosti by sa mohli zo slnečného žiarenia, CO₂ a vody vyrábať akékoľvek tekuté uhľovodíkové palivá.

Kerozín je ľahká frakcia benzínu získavaná pri výrobe obyčajného benzínu a nafty. Vyznačuje sa vyššou hustotou energie ako obyčajný benzín (43 MJ/kg vs. 42,5 MJ/kg) a vysokou čistotou, ktorej zabezpečenie je v leteckých motoroch oveľa dôležitejšie ako v motoroch automobilov.

Petrolej alebo kerozín je horľavá kvapalina (zmes kvapalných uhľovodíkov) používaná v súčasnosti ako palivo do reaktívnych motorov (napr. prúdových v letectve). Taktiež sa používa v chemických laboratóriách na uchovávanie látok reagujúcich s vodou (resp. vzdušnou vlhkosťou) ako napr. alkalické kovy. V minulosti sa používal na kúrenie a svietenie, aj ako prípravok na odstraňovanie vší.

Výrobný proces

V prvom kroku sa koncentrované svetlo, ktoré simulovalo slnečné žiarenie, použilo na premenu oxidu uhličitého a vody na syntézny plyn (synplyn) vo vysokoteplotnom solárnom reaktore obsahujúcom látky na báze oxidov kovov vyvinuté na technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Zo synplynu (zmesi vodíka a oxidu uhoľnatého) následne Shell pomocou Fischerovej-Tropschovej metódy vyrobil kerozín.

Hoci výroba syntézneho plynu pomocou koncentrovaného slnečného žiarenia je stále v počiatočnom štádiu vývoja, spoločnosti na celom svete vrátane Shellu už začínajú používať synplyn na výrobu kerozínu. Kombinácia týchto dvoch prístupov má potenciál poskytovať bezpečné, udržateľné a dostatočne veľké dodávky leteckého paliva, ako aj motorovej nafty a benzínu, alebo dokonca plastov.

Palivá vyrobené Fischerovou-Tropschovou metódou už získali osvedčenie a môžu sa využívať pri existujúcich vozidlách a lietadlách, pričom nie je potrebná žiadna úprava ich motora ani palivovej infraštruktúry.

Súvislosti

Štvorročný projekt SOLAR-JET, ktorý sa začal realizovať v júni 2011, čerpá finančné prostriedky EÚ vo výške 2,2 milióna EUR. Na projekte SOLAR-JET sa spoločne podieľajú výskumné organizácie z akademického prostredia a oblasti priemyslu (ETH Zürich, Bauhaus Luftfahrt, Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt (DLR), Shell Global Solutions a partner v oblasti manažmentu ARTTIC).

V ďalšej fáze projektu plánujú partneri optimalizovať solárny reaktor a posúdiť, či bude táto technológia fungovať aj vo väčšom meradle a za konkurencieschopné ceny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.