Kritická infraštruktúra je v hľadáčiku každého agresora ako prvá. Týka sa to aj centralizovaného zásobovania teplom.
Ukrajina mrzne a Putinov zločinecký režim opäť bombarduje energetickú infraštruktúru krajiny, aby oslabil odhodlanie obyvateľov poraziť agresora.
Od začiatku vykurovacej sezóny (od októbra 2025) zaútočili podľa Bezpečnostnej služby Ukrajiny ruskí okupanti na energetickú infraštruktúru viac ako 250-krát, z toho 45 útokov na zariadenia KVET, 49 vzdušných útokov na teplárne a 151 cielených útokov na elektrické rozvodne.
V systematickom ničení ukrajinskej energetiky pokračujú už od začiatku okupácie v roku 2022. Napríklad v roku 2024 podnikli trinásty rozsiahly útok priamo na Štedrý deň a bez vykurovania zostalo pol milióna obyvateľov. Agresori útočia aj na vykurovanie škôl, či nemocníc.
Veľká časť týchto útokov smeruje na systémy centralizovaného zásobovania teplom. Presnejšie čísla síce nie sú k dispozícii, ale je celkom zjavné, že sú veľmi častým cieľom ničenia. Dôvodom je, žiaľ, „nákladová efektívnosť” ich ničenia: jedným zásahom dokáže okupant vyhnať z domova tisíce ľudí.
Vojna sa stala realitou, s ktorou sa nepočítalo pri výstavbe sídlisk podobne ako v iných krajinách, vrátane Československa.
Lutsk, Volyňská oblasť, Ukrajina | Photo by Ivan Serediuk on Unsplash
Odpájajú ešte viac
Reakcia na Putinove energetické zločiny bola prakticky okamžitá: v krajine vzrástol dopyt po decentralizovaní vykurovania. Správa ukrajinského ministerstva výstavby z konca roku 2023 konštatuje, že kým v rokoch 2020 - 2022 vzrástol ročne počet domov odpojených od systémov centralizovaného vykurovania z približne 4.200 na 5.100, v roku 2023 medziročne viac než dvojnásobne na 11.086.
Pred dvomi týždňami informoval denník Ukrainian News o tom, že Chersonská oblasť začína rozsiahlu decentralizáciu dodávok tepla. Dôvodom je práve systematické ostreľovanie energetickej infraštruktúry. V regióne plánujú prechod na systém modulárnych kotolní, malých zariadení s autonómnymi zdrojmi tepla.
Decentralizáciu podporuje aj Úrad OSN pre projektové služby, ktorý vlani dodal do Charkova modulárne kotolne, elektromotory, plynové generátory a ďalšie dôležité zariadenia. Slúžiť na posilnenie odolnosti vykurovacej siete mesta a nasledovať má aj ďalších šesť miest.
Na rekonštrukciu diaľkového vykurovania poskytla vlani desiatky miliónov eur Európska investičná banka; súčasťou projektu je aj vybudovanie lokálnych zdrojov energie, čím sa má znížiť závislosť od zraniteľnej centralizovanej infraštruktúry.
K tomu, aby krajina investovala do decentralizovaných energetických systémov, vyzýva vo svojej vlaňajšej analýze aj nemecká výskumná organizácia Helmholtz-Zentrum Berlin.
Čas na zmenu videnia
Ukrajinská tragédia ukazuje, že aj keby boli argumenty v prospech diaľkového vykurovania oveľa silnejšie, než na obhajobu odpájania, či budovania lokálnych kotolní, tak platia len v mierových časoch. Vojna ich okamžite porazí.
Faktom je, že s agresorom sa pri výstavbe sídlisk nepočíta. Napokon, mierové časy sa predpokladajú aj pri plánovaní projektov veľkých elektrární.
Čoskoro však uplynú štyri roky, odkedy vedie Putin ohavné zločinecké ťaženie voči nášmu susedovi, pričom je zjavné, že Ukrajinu považuje iba za prvú métu. A práve v tomto čase plánuje vláda na Slovensku nové megalomanské projekty: výstavbu novej jadrovej elektrárne a prečerpávacej vodnej elektrárne.
Nie je čas zamyslieť sa nad geopolitickou realitou, v ktorej sa Slovensko nachádza, a začať preferovať menej centralizované projekty?
Pokojne to označme za strategickú súčasť obrany štátu.
Radovan Kazda
Autor je zakladateľom a riaditeľom
vydavateľstva denníka Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.