Efleet konferencia elektromobily
VSE
Belimo 2

Zachytávanie CO2 zníži emisie priemyslu. Zachytený uhlík treba využiť, apelujú cementári

Ak má byť dekarbonizácia priemyslu udržateľná, zachytávanie CO2 nestačí, podporiť treba aj ďalšie využitie uhlíka, hovorí Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu.

Rudolf Mackovič

Výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu Rudolf Mackovič / Foto: Energie-portal.sk

Technické kritériá pre zmierňovanie a prispôsobenie sa klimatickej zmene, ktoré pripravuje Európska únia v novej legislatíve, by sa mali sústrediť nielen na podporu technológií zachytávania CO2, ale aj na druhotné spracovanie a využitie uhlíka.

Upozorňuje na to Európska asociácia výrobcov cementov (CEMBUREAU), ku ktorej sa pridal aj Zväz výrobcov cementu SR (ZVC).

„Ak chceme, aby bol celý proces dekarbonizácie priemyslu udržateľný, nestačí sa sústrediť iba na zachytávanie CO2. Podporu by mali dostať aj nadväzujúce projekty ďalšieho využitia uhlíka. V Európe je rozbehnutých niekoľko pilotných projektov so zameraním práve na využitie CO2,“ hovorí Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu.

Tuhé alternatívne palivá už emisie znižujú

Cementárne a vápenky patria v globálnom meradle medzi najväčších producentov emisií CO2. Podľa prepočtov think-tanku Chatham House výroba cementu zodpovedá až za osem percent celkového objemu emisií CO2 vypúšťaných do ovzdušia.

Cementárenský priemysel na Slovensku za posledné roky preinvestoval do nových technológií na znižovanie svojej uhlíkovej stopy desiatky miliónov eur. Zníženie emisií prinieslo, napríklad, nahrádzanie uhlia za tuhé alternatívne palivá (TAP) vyrábané z nerecyklovateľného odpadu.

Bez zapojenia verejných finančných prostriedkov, ktoré by umožnili cementárenskému priemyslu aplikovať najnovšie technológie a inovačné projekty vo viacerých fázach procesu výroby cementu, však cementári považujú dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 za prakticky nemožné nemožné.

Uvedomuje si to aj samotná EÚ, ktorá pripravuje model udržateľného financovania v rámci nariadenia EÚ o taxonómii stanovujúceho technické kritériá pre zmierňovanie zmeny klímy.

Postupné nahrádzanie fosílnych palív alternatívou v podobe TAP podľa cementárov pôjde ruka v ruke s čoraz intenzívnejším využívaním alternatívnych surovín, medzi ktoré patrí napríklad stavebná suť, drvený betón či druhotné suroviny pochádzajúce z iných odvetví priemyslu. 

Ecorec

Cementári chcú týmto spôsobom prispieť k celkovému zníženiu emisií uhlíka v tomto energeticky náročnom odvetví o 15 %.

Samostatnou kapitolou je čoraz širšie využitie tzv. „nízkouhlíkových“ cementov na trhu. Každá tona tohto hydraulického spojiva, takzvaného zmesného cementu, obsahuje od 20 do 80 % uhlíkovo neutrálnych prímesí, vďaka ktorým cementárne odhadujú zníženie uhlíkových emisií o ďalších 13 %.

Budúcnosťou je zachytávanie a využitie uhlíka

Prelom na ceste k možnej uhlíkovej neutralite však zabezpečia až technológie zachytávania a následného využitia alebo uskladňovania oxidu uhličitého (CCUS – Carbon Capture, Utilization & Storage).

Tento proces by mal predstavovať až 42 % zníženie emisií CO2, ktoré bežný závod ročne vyemituje. Takéto technológie sú však ešte len vo vývoji a prvé testovacie zariadenie by malo byť odskúšané budúci rok v Nórsku.

„Veľmi zaujímavý projekt sa rodí aj hneď za našimi hranicami v cementárni v rakúskom Mannersdorfe. Zahŕňa zachytávanie CO2 priamo v závode, zabezpečuje jeho transport do neďalekej rafinérie, kde ho nechajú reagovať pomocou syntézy so zeleným vodíkom - vyrobeným z obnoviteľnej energie - a potom, už ako syntetické palivo, bude využívané v technologických procesoch priamo v rafinérii alebo na výrobu plastov pomocou polymerizácie,“ vysvetlil R. Mackovič.

Rudolf Mackovič | Foto: Energie-portal.sk

„Tento projekt, s plánovanou realizáciou do roku 2030, bude nielen riešiť zachytávanie CO2 v cementárni, ale zmení ho pomocou medziodvetvového hodnotového reťazca na hodnotnú surovinu,“ vysvetľuje šéf cementárenského zväzu.

Foto: C2PAT / ZVC

 
 

Zostáva vám 41% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Kapacity solárnych a veterných parkov majú niekoľkonásobne vzrásť, čo umožní výrobu vodíka za konkurencieschopnú cenu.

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Slnko v našej zemepisnej šírke má ročné využitie maximálne okolo 11%, vietor 26 %, píše Andrej Hanzel.

Sú to už štyri miliardy eur. Zrátali sme, koľko štát dosiaľ utratil na dotovanie energií (+grafy)

Sú to už štyri miliardy eur. Zrátali sme, koľko štát dosiaľ utratil na dotovanie energií (+grafy)

Najväčšie sumy ministerstvo hospodárstva vyplatilo dodávateľom plynu, stámiliónové kompenzácie však dostali aj prevádzkovatelia sietí a teplári.

X
X
X
X