Zachytávanie CO2 zníži emisie priemyslu. Zachytený uhlík treba využiť, apelujú cementári

Technické kritériá pre zmierňovanie a prispôsobenie sa klimatickej zmene, ktoré pripravuje Európska únia v novej legislatíve, by sa mali sústrediť nielen na podporu technológií zachytávania CO₂, ale aj na druhotné spracovanie a využitie uhlíka.

Upozorňuje na to Európska asociácia výrobcov cementov (CEMBUREAU), ku ktorej sa pridal aj Zväz výrobcov cementu SR (ZVC).

„Ak chceme, aby bol celý proces dekarbonizácie priemyslu udržateľný, nestačí sa sústrediť iba na zachytávanie CO₂. Podporu by mali dostať aj nadväzujúce projekty ďalšieho využitia uhlíka. V Európe je rozbehnutých niekoľko pilotných projektov so zameraním práve na využitie CO2,“ hovorí Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu.

Tuhé alternatívne palivá už emisie znižujú

Cementárne a vápenky patria v globálnom meradle medzi najväčších producentov emisií CO₂. Podľa prepočtov think-tanku Chatham House výroba cementu zodpovedá až za osem percent celkového objemu emisií CO2 vypúšťaných do ovzdušia.

Cementárenský priemysel na Slovensku za posledné roky preinvestoval do nových technológií na znižovanie svojej uhlíkovej stopy desiatky miliónov eur. Zníženie emisií prinieslo, napríklad, nahrádzanie uhlia za tuhé alternatívne palivá (TAP) vyrábané z nerecyklovateľného odpadu.

Bez zapojenia verejných finančných prostriedkov, ktoré by umožnili cementárenskému priemyslu aplikovať najnovšie technológie a inovačné projekty vo viacerých fázach procesu výroby cementu, však cementári považujú dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 za prakticky nemožné nemožné.

Uvedomuje si to aj samotná EÚ, ktorá pripravuje model udržateľného financovania v rámci nariadenia EÚ o taxonómii stanovujúceho technické kritériá pre zmierňovanie zmeny klímy.

Postupné nahrádzanie fosílnych palív alternatívou v podobe TAP podľa cementárov pôjde ruka v ruke s čoraz intenzívnejším využívaním alternatívnych surovín, medzi ktoré patrí napríklad stavebná suť, drvený betón či druhotné suroviny pochádzajúce z iných odvetví priemyslu. 

Cementári chcú týmto spôsobom prispieť k celkovému zníženiu emisií uhlíka v tomto energeticky náročnom odvetví o 15 %.

Samostatnou kapitolou je čoraz širšie využitie tzv. „nízkouhlíkových“ cementov na trhu. Každá tona tohto hydraulického spojiva, takzvaného zmesného cementu, obsahuje od 20 do 80 % uhlíkovo neutrálnych prímesí, vďaka ktorým cementárne odhadujú zníženie uhlíkových emisií o ďalších 13 %.

Budúcnosťou je zachytávanie a využitie uhlíka

Prelom na ceste k možnej uhlíkovej neutralite však zabezpečia až technológie zachytávania a následného využitia alebo uskladňovania oxidu uhličitého (CCUS – Carbon Capture, Utilization & Storage).

Tento proces by mal predstavovať až 42 % zníženie emisií CO₂, ktoré bežný závod ročne vyemituje. Takéto technológie sú však ešte len vo vývoji a prvé testovacie zariadenie by malo byť odskúšané budúci rok v Nórsku.

„Veľmi zaujímavý projekt sa rodí aj hneď za našimi hranicami v cementárni v rakúskom Mannersdorfe. Zahŕňa zachytávanie CO2 priamo v závode, zabezpečuje jeho transport do neďalekej rafinérie, kde ho nechajú reagovať pomocou syntézy so zeleným vodíkom - vyrobeným z obnoviteľnej energie - a potom, už ako syntetické palivo, bude využívané v technologických procesoch priamo v rafinérii alebo na výrobu plastov pomocou polymerizácie,“ vysvetlil R. Mackovič.

Rudolf Mackovič | Foto: Energie-portal.sk

„Tento projekt, s plánovanou realizáciou do roku 2030, bude nielen riešiť zachytávanie CO₂ v cementárni, ale zmení ho pomocou medziodvetvového hodnotového reťazca na hodnotnú surovinu,“ vysvetľuje šéf cementárenského zväzu.

Foto: C2PAT / ZVC

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.