Volám sa Jozef a slúžim Ficovi

Či už hovoríme o elektrine, alebo o plyne, ceny na trhoch naozaj dlhodobo klesajú, no distribučné a prenosové poplatky na Slovensku, naopak, rastú. V súčte tohto mínusu a plusu je zväčša na konci nula. A pritom práve zmienené poplatky majú obrovský priestor na ich znižovanie.

To by však nevyhovovalo vláde, ktorá si z pološtátnych distribučných spoločností a štátnej elektrizačnej prenosovej sústavy cez každoročné dividendy urobila dojnú kravu. Vysoké poplatky za distribúciu a prenos elektriny sú tak akousi mimoriadnou, ale predovšetkým neoprávnenou daňou, ktorú platí každý z nás do štátneho rozpočtu.

Na druhej strane spektra je plyn. SPP náš premiér rád ukazuje v súvislosti s avizovanými vratkami za plyn, ako príklad dobre obhospodarovaného podniku vo vlastníctve štátu. Aj tu je, žiaľ, pravda kdesi inde. Hoci zisk po zdanení za rok 2014 by mal dosiahnuť 289 miliónov eur, čo je v porovnaní s rokom 2013 o 22 miliónov viac, v porovnaní s rokom 2012 je to ale o 76 miliónov menej a v porovnaní s rokom 2011 predstavuje dokonca mínus 275 miliónov eur.

Napriek tomu tých 289 miliónov je fajn, a teda podľa Ficovej logiky, časť z týchto peňazí by mala byť vrátená ľuďom. Konkrétne 47 miliónov. Logika však súčasne radí vrátiť to tým, ktorý zisk vytvorili, teda veľkoodberateľom.

Vratky za plyn sú však určené domácnostiam, teda segmentu, ktorý je regulovaný a plynárom vytvára dlhodobú stratu. Inak tomu nebolo ani v roku 2014. Výročná správa zatiaľ zverejnená nebola, no aj keď bude, táto informácia sa tam nachádzať nebude. Na hospodárenie SPP sa totiž slovami ich hovorcu musí pozerať ako na hospodárenie celku.

Pokiaľ teda v prípade elektriny sú distribúcia a prenos umelo nadhodnotené, ceny plynu pre domácnosti sú naopak umelo podhodnotené. Obe tieto skutočnosti majú spoločného menovateľa. Reguláciu. A túto má na starosti ÚRSO, v mene ktorého vystupuje jeho predseda Jozef, priezviskom Holjenčík.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.