Ukrajine neublíži malý Putinov kolaborant. Fico však svoj krok neobháji (KOMENTÁR)

Na Ukrajine prebieha už štyri roky vojna, ktorú voči nej rozpútal zločinecký Putinov režim. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré pomáhajú Ukrajine aj s núdzovou dodávkou elektriny. To je bezpochyby chvályhodné, ale nemá byť dôvodom na výnimočnú hrdosť, lebo pomôcť susedovi, ktorého prepadli okupanti, je našou povinnosťou, o ktorej netreba diskutovať.

Robert Fico sa však rozhodol inak a prikázal štátnej firme, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu, aby na žiadosť Ukrajiny o núdzovú dodávku elektriny nereagovala. Chce, aby firma porušila uzavretú zmluvu. Možno tým aj zneužíva svoje právomoci.

Nezdá sa, že by tým zásadne poškodil brániacu sa Ukrajinu, ktorej v tom radi pomôžu slušnejšie okolité vlády. Oveľa nebezpečnejší je jeho signál.

Ako môže uvažovať predseda vlády, ktorý sa v tak jasnej záležitosti rozhodne urobiť to, čo nápadne pripomína vlastizradu? Existuje na to historická paralela? O jednu sa pokúsme.

Profesor Miroslav Kusý, ktorý bol v časoch tzv. pražskej jari komunistickým politikom a neskôr komunistami perzekvovaným disidentom, rozprával raz príhodu o tom, ako ráno po vstupe okupantov do Československa, 21. augusta 1968, stretol pred ústredným výborom komunistickej strany Gustáva Husáka. Ten mal Kusému v krátkom rozhovore povedať: “Ja tento národ zachránim, aj keby mi mal každý napľuť do očí”.

Husákova “záchrana národa” vyzerala tak, že československý režim bol na nerozoznanie od toho, pred ktorým chcel národ zachrániť. Jeho rozhodnutie často interpretujeme s falošnou láskavosťou: bol obeťou komunistických represií z 50. rokov, poznal zlo a nadobudol presvedčenie, že má zlo v dobrom úmysle viesť, aby nebolo horšie - a zrejme aj veril tomu, že je to správne.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.