Európska komisia zvažuje zmeny v uhlíkovom cle. Zasiahne menej firiem

Nedávno predstavený Kompas konkurencieschopnosti EÚ, nadväzujúci na tzv. „Draghiho správu“, si kladie za cieľ okrem iného aj zjednodušiť preregulovaný, daňami, poplatkami a byrokraciou zaťaženú ekonomiku Európskej únie.

Jednou z oblastí, kde Európska komisia zvažuje realizovať zmeny, je mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM alebo tzv. „uhlíkové clo“). Podľa zverejných informácií o pripravovanom návrhu by povinnosti vyplývajúce zo CBAM mali zasiahnuť menej firiem ako predpokladá pôvodná legislatíva.

V článku sa dozviete:

• čo má byť cieľom tzv. uhlíkového cla,
• aké povinnosti musia dotknuté firmy plniť už teraz a odkedy budú clo platiť,
• čo firmy vyčítajú súčasnej podobe CBAM a prečo môže byť výsledný efekt cla otázny,
• s akým návrhom na zmenu legislatívy prichádza Brusel.

Čo je uhlíkové clo

Uhlíkové clo má byť nástrojom, cez ktorý aj výrobcovia mimo EÚ majú platiť za emisie skleníkových plynov vznikajúcich pri výrobe daného tovaru. Po novom bude dovozca z tretej krajiny povinný zakúpiť si certifikát CBAM, ktorým sa vzniknutý cenový rozdiel vyrovná. Mechanizmus tak má dopĺňať systém obchodovania s emisiami EU ETS.

Súčasná legislatíva CBAM pokrýva sektory výroby ocele, železa, cementu, hliníka, hnojív, elekriny a vodíka. Plánom je rozšíriť rozsah aj na ďalšie sektory.

Jedným z cieľov uhlíkového cla je zamedziť podnikom s vyššími emisiami skleníkových plynov, aby obchádzali povinnosť platiť za emisie presunom produkcie mimo EÚ a následný dovoz lacnejších výrobkov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.