Reforma trhu s elektrinou prináša viacero zmien. Týkajú sa odberateľov aj pripájania OZE

Trh s elektrinou v EÚ zaznamenal po posledných dvoch rokoch kríz a turbulencií ďalšie významné legislatívne zmeny. Zmeny prichádzajú napriek tomu, že členské štáty (ČŠ), vrátane Slovenska, ešte nestihli úplne transponovať predchádzajúci legislatívny balík Čistá energia pre všetkých Európanov z roku 2019 (tzv. Zimný balík).

V júni tohto roku boli prijaté nové právne akty, ktorých cieľom je revízia súčasnej koncepcie dizajnu trhu v nadväznosti na energetickú krízu z roku 2022. Konkrétne ide o nariadenie (EÚ) 2024/1747, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943, pokiaľ ide o zlepšenie koncepcie trhu s elektrinou v Únii (ďalej ako „nariadenie”) a smernica (EÚ) 2024/1711, ktorou sa menia smernice (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944, pokiaľ ide o zlepšenie koncepcie trhu s elektrinou v Únii (ďalej ako „smernica”).

Za kľúčové prvky novej legislatívy možno označiť snahu o posilnenie odolnosti trhov s elektrinou, pokračujúci trend integrácie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050, posilnenie ochrany odberateľov a v neposlednom rade snahu o cenovú dostupnosť a zníženie závislosti na fosílnych palivách.

Legislatíva okrem zavádzania nových ustanovení, upravuje aj niektoré aktivity a pojmy už zavedené zimným balíkom. Preto bude pri transpozícii do národnej legislatívy potrebné zamerať sa nielen na nové ustanovenia, ale súčasne aj na revíziu už ukotvených pojmov, činností a procesov. Nižšie ponúkame zhrnutie vybraných kľúčových zmien z pohľadu Nariadenia (EÚ) 2024/1747 a Smernice (EÚ) 2024/1711.

1. Posilnenie integrácie OZE

Jedným z hlavných pilierov nariadenia 2024/1747 je posilnenie záväzku integrovať OZE do elektroenergetických sústav. Na základe predchádzajúceho legislatívneho úsilia nariadenie podporuje svojimi opatreniami ambicióznejšie ciele pre podiel OZE v energetickom mixe.

Členské štáty musia pokračovať v prijímaní opatrení na zabezpečenie výrazného zvyšovania podielu energie z OZE. Nariadenie zároveň zavádza ďalšie mechanizmy na zvýšenie flexibility sústav, aby sa prispôsobili rastúcemu objemu intermitentných zdrojov OZE. To zahŕňa okrem podpory skladovania energie aj reakcie na dopyt, ktoré sú nevyhnutné na vyváženie nestabilnej výroby energie z OZE.

Príkladom je zavedenie nového produktu v článku 7a nariadenia - produkt obmedzenia spotreby v čase špičky, ktorý má umožniť operatívne riadenie spotreby v sústave. Tento produkt sa môže používať len v obmedzených situáciách regionálnej krízy cien elektriny alebo krízy cien elektriny v celej Únii, nákup tohto produktu sa môže uskutočniť maximálne jeden týždeň pred prípadnou aktiváciou. Pre jeho zavedenie budú prevádzkovatelia sústav povinní stanoviť verejné metodiky, ktoré podliehajú schváleniu regulačným orgánom.

Ďalším z opatrení zameraných na rozvoj a integráciu projektov OZE sú tzv. PPA kontrakty (power-purchase agreements) - zmluvy o nákupe elektriny uvedené v článku 19a. Nariadenie zdôrazňuje význam PPA zmlúv ako dlhodobých trhových nástrojov, ktoré poskytujú cenovú stabilitu pre odberateľov a investičnú istotu pre výrobcov. Členské štáty majú za úlohu podporiť flexibilitu trhu s PPA odstránením regulačných a administratívnych prekážok a podporou kupujúcich, ktorí môžu čeliť problémom pri prístupe k PPA.

Nariadenie umožňuje ČŠ vytvoriť schémy záruk na zmiernenie finančných rizík spojených s PPA, najmä pre menšie subjekty, aby sa zmenšili prekážky vstupu na trh PPA a zabezpečili účasť širšieho okruhu odberateľov. Ďalším z opatrení zameraných na rozvoj OZE prostredníctvom PPA kontraktov je po novom umožnenie, aby si výrobcovia z OZE, ktorí sa zúčastňujú verejných aukcií na podporu OZE, mohli vyhradiť časť svojej výroby na predaj prostredníctvom PPA kontraktu.

Ďalším typom podpory OZE a nízkouhlíkových projektov, ktoré nariadenie uvádza, sú tzv. obojsmerné rozdielové zmluvy (contracts for difference, CfD). Ponúkajú schémy cenovej podpory pre nízkouhlíkové technológie. Tieto schémy majú zaistiť stabilné príjmy pre výrobcov aj v obdobiach klesajúcich cien energií ale zároveň stanovujú aj cenové stropy, nad ktoré musia byť príjmy z predaja elektriny odvedené štátu.

Schémy majú byť navrhnuté tak, aby stimulovali investície do nových zdrojov (nariadenie v článku 19d menuje konkrétne vietor, slnko, geotermálnu energiu, vodnú energiu bez nádrže a jadro) a zároveň zabezpečili, že odberatelia budú protifovať z nižších účtov za energiu v dôsledku prerozdelenia príjmov vytvorených týmito zmluvami.

V neposlednom rade upravuje nariadenie aj ustanovenia týkajúce sa kapacitných mechanizmov, ktoré by do budúcna mali byť zamerané výlučne na podporu dekarbonizácie energetiky.

2. Distribučné sústavy a pripájanie zdrojov

Smernica zavádza nový typ zmluvy o pripojení v článku 6a - tzv. dohody o flexibilnom pripojení. Prevádzkovatelia sústav môžu na základe týchto zmlúv s výrobcami dohodnúť také podmienky pripojenia, ktoré umožnia dočasné úpravy výkonu výrobných zdrojov v časoch preťaženia sústavy alebo nízkeho dopytu - v praxi sa zmluvne obmedzí čas, v ktorom môže výrobca dodávať elektrinu do sústavy.

Takéto zmluvy by sa mali využívať primárne v oblastiach sústav s obmedzenou alebo nedostupnou kapacitou, pričom regulačné (alebo iné príslušné) orgány majú vypracovať pre prevádzkovateľov sústav rámec pre vytváranie takýchto zmlúv. Tie môžu mať pri správnom nastavení hneď niekoľko výhod - od umožnenia zníženia času a nákladov spojených s pripájaním nových OZE do sústavy v inak problematických miestach, cez dynamickejšie spravovanie sústav až po zabezpečenie vyššej stability sústav bez toho, aby boli nevyhnutné významné počiatočné investície do infraštruktúry.

3. Odberatelia a dostupnosť cien

Smernica (EÚ) 2024/1711 sa okrem iného vo veľkej miere zaoberá posilnením postavenia koncových odberateľov, ich aktívneho zapojenia do trhu s elektrinou a ochranou ich práv. Upravuje sa a mierne mení existujúca definícia aktívneho odberateľa, po novom sa definuje aj pojem spoločného využívania energie (zdieľania energie), ktorého presnejšie vymedzenie doteraz v legislatíve chýbalo.

Smernica v článku 4 zdôrazňuje právo odberateľov uzatvoriť viac ako jednu zmluvu o dodávke elektriny alebo dohodu o zdieľaní energie. V článku 11 Smernice je doplnený nárok na zmluvu o dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú. Národné regulačné rámce tak musia po novom umožniť, aby dodávatelia ponúkali aj tieto typy zmlúv. Odberateľom sa musí umožniť prístup k takému typu zmluvy na obdobie aspoň jedného roka aspoň s jedným dodávateľom a s každým dodávateľom, ktorý má viac než 200 000 koncových odberateľov. Zároveň bude potrebná národná právna úprava tak, aby dodávatelia jednostranne nemenili podmienky takýchto zmlúv a aby takéto zmluvy nevypovedali pred uplynutím ich platnosti.

Ďalej smernica upravuje práva spojené so zdieľaním v článku 15a. Naďalej ostáva zachovaná podmienka, že účasť na zdieľaní nesmie predstavovať hlavnú obchodnú ani profesionálnu činnosť aktívnych odberateľov zapojených do tejto činnosti. Článok 15a upravuje aj prahové hodnoty, kedy aktívni odberatelia zapojení do zdieľania nie sú povinní dodržiavať povinnosti dodávateľa.

V prípade zdieľania elektriny v rodinných domoch je prahová hodnota inštalovaného výkonu zdroja 10,8kW; v prípade zdieľania v bytových domoch je 50 kW. Tieto hodnoty si však ČŠ môžu upraviť až na hranicu 30 kW v prípade rodinných domov a 100kW v prípade bytových domov. Členské štáty, ktoré už transponovali zimný balík do svojej národnej legislatívy (vrátane Slovenska) budú musieť posúdiť zmeny voči doterajšej úprave, aby sa zabránilo nesúladu s novým znením Smernice.

V reakcii na krízu v roku 2022, článok 66a oprávňuje Radu vyhlásiť na návrh Komisie regionálnu krízu cien elektriny alebo krízu cien elektriny v celej Únii, podľa vopred stanovených kritérií, pričom takéto rozhodnutie následne oprávňuje členské štáty počas obdobia platnosti daného rozhodnutia vykonávať dočasné cielené verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny malým a stredným podnikom, za podmienok uvedených v článku 66a, ods.7.

Transpozičná lehota pre Smernicu je (okrem niekoľkých vybraných ustanovení) do 17. januára 2025. Nariadenie je priamo uplatniteľné, ako však už bolo uvedené vyššie, bude nevyhnutná kontrola súladu existujúcich národných právnych aktov so znením Nariadenia.

Skorá transpozícia do primárnej (a v prípade potreby aj sekundárnej legislatívy) zabezpečí nielen súlad členského štátu s právom EÚ ale zároveň môže priniesť významné benefity pre koncových odberateľov v podobe zvýšenej energetickej bezpečnosti a dostupných, stabilných cien energií. Členské štáty by preto nemali legislatívne úpravy odkladať, aby sa odberateľom naprieč EÚ umožnilo využívať výhody energetickej transformácie.

Ľubica Ragulová, Jan Kanta

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.