Toto sú regióny Slovenska s najväčším potenciálom rozvoja geotermálnej energie

Časť Slovenska patrí k oblastiam s vhodným potenciálom rozvoja geotermálnej energie. Na juhozápade je Podunajská panva s územím ohraničeným mestami Bratislava, Trnava, Nitra, Štúrovo a Komárno. Na východe Východoslovenská nížina, najmä v lokalite Ďurkov pri Košiciach, kde realizované vrty dosahujú teplotu vody až 130 stupňov.

Celkový počet geotermálnych vrtov na Slovensku dosahuje v súčasnosti zhruba 180. Najviac vrtov sa nachádza pri Komárne, Dunajskej Strede a Nových Zámkoch. Najnovšie vrty pribudli v Zemnom, Kolárove a Veľkom Mederi.

Na aký účel sa vlastne táto geotermálna energia využíva? Takmer 60 % vrtov slúži na rekreačné účely. Zhruba 17 % sa využíva pri dodávke tepla a teplej vody v systémoch centrálneho vykurovania. Príkladmi sú mestá Galanta, Šaľa, Sereď, či najnovšie Veľký Meder.

Podobný (16 %) je aj podiel vrtov s poľnohospodárskym využitím, najmä pri vykurovaní skleníkov a foliovníkov. Čoraz viac sa používajú tepelné čerpadlá v termálnych kúpaliskách, pričom podiel takýchto vrtov tvorí zhruba 5 %. Doplnkovým využitím geotermálnej energie je chov rýb (2 %).

Obrázok č.1: Výskyt geotermálnej energie v Európe

Podľa odhadov geológov predstavuje celkový potenciál geotermálnej energie na Slovensku až zhruba 5 000 MW. Pritom v súčasnosti sa využíva iba zlomok na úrovni 200 MW. Pri geotermálnych zdrojoch sú podľa Jána Takácsa, profesora Katedry TZB Stavebnej fakulty STU Bratislava, z energetického hľadiska dôležité štyri základné parametre: výdatnosť, teplota na hlave vrtu, referenčná teplota vychladenej geotermálnej vody a chemické zloženie vody.

“Väčšina z existujúcich vrtov je vo forme voľného prelivu. Voda tam sama od seba pod tlakom vyviera, čím možno ušetriť na prevádzke čerpadiel. Zvyšných 10-15 vrtov, najmä v poslednom období realizovaných systémov napríklad v Šali, Galante, Veľkom Mederi, Štúrove, je už s čerpadlom. Vrty obsahujú zabudované hlbinné čerpadlá, ktoré umožňujú čerpať aktuálne potrebné množstvo geotermálnej vody,” objasňoval J.Takács fungovanie geotermálnych energetických systémov v rámci online konferencie TZB-expo, virtuálnej verzie veľtrhu Aquatherm Nitra.

Teplota vody na vstupe aj výstupe

Dôležitým parametrom je teplota geotermálnej vody. Čím je vyššia, tým viac možností využitia vrtu sa ponúka. Napríklad pre geotermálne elektrárne je dôležitá teplota s viac ako 100 stupňami, kde už dokážu fungovať zariadenia s ORC cyklom. Časť vyrobenej elektriny poháňa čerpadlá, časť sa dodáva do siete.

Okrem teploty vrtu je to aj teplota vychladenej vody. Z energetického hľadiska je dôležitá teplota 15 °C, z hľadiska ochrany životného prostredia stanovuje vodný zákon limit 26 °C. “V praxi sa často stretávame s tým, že ochladená geotermálna voda výrazne prekračuje túto teplotu,” upozorňuje vedec.

Ak je na konci procesu v otvorenom geotermálnom energetickom systéme termálna voda ochladená na 26 °C, môže sa vypustiť do vodného toku, ak je takýto k dispozícii a s dostatočným prietokom. V prípade, že tok sa v blízkosti vrtu nenachádza, vytvárajú sa vychladzovacie jazierka, prípadne kanály.

V uzatvorenom systéme termálna voda neprichádza do styku s atmosférou a prostredníctvom reinjektážneho čerpadla sa vracia naspäť do pôvodného prostredia- vodonosných kolektorov a zvodníc. S takýmto uzatvoreným systémom sa uvažuje aj v lokalite Ďurkov pri Košiciach, kde teplota vody dosahuje až 130 °C. Chemické zloženie ani neexistujúci vhodný tok v okolí vyžadujú potrebu vracania vody naspäť do zeme.

Obrázok č.2: Geotermálna energia na Slovensku a realizované vrty

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.