Sulík: Prestaneme priamo finančne podporovať obnoviteľné zdroje

Neustále zvyšovanie ambícií Európskej únie pri znižovaní emisií CO2 vyvoláva prudký rast ceny emisných povoleniek, ktorá dosahuje rekordnú úroveň. Dôsledkom je aj rastúca cena elektrickej energie, ktorá tak ešte viac zasahuje hospodárenie energeticky najnáročnejších odvetví priemyslu.

Na konferencii Priemysel na odchode?, ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), sa diskutovalo o dekarbonizácii ekonomiky, rastúcich cenách emisných povoleniek a elektriny a o dopadoch na priemysel.

V tomto článku sa dozviete:

• ako sa vyvíjal cieľ EÚ znižovať emisie skleníkových plynov
• prečo chce minister hospodárstva zrušiť priamu podporu obnoviteľných zdrojov energie
• ako sa vysporiadať s požiadavkami Bruselu
• aký vývoj ceny emisných povoleniek očakáva minister hospodárstva
• prečo sa zvyšuje miera prerozdeľovania zdrojov v ekonomike
• aká časť príjmov štátu z emisných povoleniek ide naspäť priemyselným podnikom
• aký spôsob kompenzácie navrhuje minister hospodárstva
• ako sa zmení podpora OZE
• prečo by historický dlh už o rok nemusel byť problém

V roku 2017 navrhla Európska komisia zníženie emisií CO2 o 30 % do roku 2030. Európsky parlament však požadoval 40 % cieľ. “To však už nebol návrh odborníkov, ale snílkov a ekoteroristov. Nikto nemal silu povedať ‘neblbnite’,” komentoval vývoj klimatických ambícií EÚ minister hospodárstva Richard Sulík.

Po schválení sa vymenilo vedenie Komisie a na stole bol návrh s cieľom 55 % zníženia emisií do roku 2030. “Ako by išlo iba o výber medzi malým a veľkým pivom v krčme. Ale to sú vážne veci. Medzi 30 a 55 % je obrovský rozdiel.”

Európska únia realizovala podľa neho dva protichodné kroky. Zaviedla obchodovanie s emisnými povolenkami a zároveň podporovala obnoviteľné zdroje. “Je odborne dokázané, že tieto dve opatrenia sa navzájom neutralizujú. Ak by sa zaviedlo iba jedno z nich, cieľ by sa dosiahol efektívnejšie a lacnejšie. Svedčí o tom veľa príkladov aj z praxe priemyselných podnikov.”

Legislatíva a požiadavky prichádzajúce z EÚ sú podľa Sulíka “za čiarou”, no nedá sa s nimi bojovať. “Žijeme v absurdnej dobe. Európska centrálna banka už niekoľko rokov stanovuje cenu peňazí na nulu, čo potom čakáme v iných oblastiach? To, čo sa deje, sú nezmysly, ale vytesané do kameňa.”

“Moja skúsenosť za 12 rokov v politike je, že proti tomu, čo prichádza z EÚ, je úplne zbytočné bojovať z pohľadu malej krajiny ako Slovensko. Hlavou múr neprerazíte. Zmysel má prispôsobiť sa a dúfať, že aj v Bruseli pochopia, že prestrelili a začnú veci korigovať. V tomto momente to síce tak nevyzerá, ale nechceme strácať nádej.”

Priemyselným podnikom sa vracia minimum nákladov

Súčasný prudký rast ceny povoleniek sa má podľa ministra hospodárstva spomaliť, ak Komisia nebude do systému zasahovať. Napríklad ďalším znižovaním množstva voľne alokovaných emisných kvót.

Na kompenzáciu nákladov na emisné povolenky pre podniky majú slúžiť príjmy z ich predaja, ktoré sa kumulujú v Environmentálnom fonde. Okrem toho EK zriaďuje nový európsky sociálny klimatický fond v objeme desiatok miliárd eur pre podporu tzv. “energeticky chudobných” domácností.

“Je to obrovská suma. Ale keďže peniaze nič nestoja, stráca sa aj predstavivosť o skutočnom objeme. Zároveň sa zvyšuje miera prerozdeľovania, čo je tiež nebezpečný jav,” upozorňuje minister hospodárstva.

Richard Sulík vidí cestu ako znížiť dopady týchto opatrení v kompenzáciách prostredníctvom príjmov z predaja povoleniek. “Na Slovensku sa priemyselným podnikom takto vracajú dve percentá. Zvyšok sa preje. Politici radi rozdávajú a týka sa to aj tejto vlády, to treba priznať.”

“Dúfam, že sa podarí stanoviť sumu, ktorá sa bude vracať naspäť do priemyslu. Rozhodujú však o tom ministerstvá financií a životného prostredia, nie ministerstvo hospodárstva.” Minister navrhuje zriadiť pracovnú skupinu, ktorá by stanovila férový systém prerozdeľovania peňazí z emisných povoleniek. Napríklad mechanizmus, pri ktorom by štát kupoval povolenky pre priemyselný podnik v prípade nadlimitnej produkcie CO2. Štát zároveň, samozrejme, inkasuje príjmy z predaja povoleniek, teda celková bilancia by bola vyrovnaná. 

Koniec priamej finančnej podpory pre OZE

Minister hospodárstva oznámil zároveň niekoľko noviniek. Azda najzásadnejšou je, že pripravovaný tzv. “zimný balíček” zákonov v energetike už nemá počítať s finančnou podporou obnoviteľných zdrojov energie. “Prestaneme priamo finančne podporovať obnoviteľné zdroje, čo by mohlo zefektívniť celý systém.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.