Hoci štátna koncepcia počítala v tomto čase už so 100 MW, realita pri energii z vetra je úplne iná.
Veterné a fotovoltické elektrárne vyrobili vlani prvýkrát viac než pätinu (22 %) všetkej elektriny v Európe. Medzi krajiny s najvyšším prírastkom nových inštalácií fotovoltiky patrilo dokonca aj tradične „uhoľné“ Poľsko, ktoré pomerne rýchlo rozvíja aj veterné parky.
Slovensko sa v rebríčku prírastkov nových kapacít obnoviteľných zdrojov (z vetra a slnka) nachádza na chvoste. V kategórii veterných elektrární svieti pri podieli z celkovo vyrobenej elektriny už dlhodobo nula. Inštalovaný výkon zdrojov na Slovensku predstavuje už takmer dve dekády iba 3 MW. Pritom potenciál má byť značný.
Aj štátny Integrovaný národný energetický a klimatický plán z roku 2019 počítal s inštalovaným výkonom na úrovni 100 MW už v minulom roku.
V článku sa dozviete:
- koľko veterných elektrární na Slovensku vyrába elektrinu a s akým výkonom,
- k čomu vyzývajú predstavitelia odvetvia obnoviteľných zdrojov vládu,
- ktoré krajiny Európskej únie zjednodušujú povoľovací proces.
„Realita je taká, že od roku 2004 sa na Slovensku nepostavila ani jedna veterná elektráreň. Veterná energetika pritom patrila aj pred energetickou krízou všade inde vo svete medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti výroby elektriny,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI).
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.