Počet prírodných katastrof vo svete nerastie, ukazuje štúdia

Záplavy, zemetrasenia, požiare, výbuchy sopiek, hurikány, zosuvy pôdy, či dlhé obdobia sucha. To je časť prirodzených prírodných katastrof na Zemi. Informovanie o týchto javoch často navodzuje dojem, že katastrof je čoraz viac, vyskytujú sa častejšie a s väčšou intenzitou.

Niektoré vedecké štúdie však takýto trend nepotvrdzujú. Napríklad nedávna štúdia talianskych vedcov analyzuje vývoj početnosti zachytených prírodných katastrofických javov od roku 1900, tak ako ich zaznamenáva oficiálna databáza EM-DAT Centra pre výskum katastrof (CRED).

Gianluca Alimonti z Univerzity v Miláne a Luigi Mariani z Univerzity v Brescii dospeli k poznatku, že trend zachytávania katastrofických udalostí mal tri fázy. Lineárny nárast zhruba do polovice minulého storočia, rýchly rast do prelomu storočí a následne klesajúci trend reportovaných javov do roku 2022. Tieto fázy potvrdila aj regresná analýza.

Podobný vývoj má podľa vedcov vykazovať aj výskyt geofyzikálnych javov ako je sopečná aktivita, zemetrasenia, či zosuvy pôdy, ktoré nie sú významne ovplyvňované klimatickými ani antropogénnymi faktormi.

“Dospeli sme k záveru, že pozorované trendy súvisia predovšetkým s podstatne lepším reportovaním prírodných katastrof. Databáza EM-DAT je už pomerne skompletizovaná približne od roku 2000.”

Lepšie zaznamenávanie javov

Podľa vedcov nárast zaznamenaných javov je dôsledkom zlepšenia technológií, dostupnosti informácií a nárastu populácie. Jednotlivé udalosti rozdelili do kategórií podľa závažnosti a výsledkom nie je žiadne významnejšie zvýšenie počtu javov s najväčším dopadom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.