V stovkách búdok, ktoré prevádzkovateľ prenosovej sústavy inštaloval na stožiare, okrem sokola rároha s obľubou hniezdi sokol myšiar, krkavce a výnimočne aj výr skalný či sokol lastovičiar.
Pred tridsiatimi rokmi hniezdilo na Slovensku len niekoľko párov sokola rároha. Populácia na pokraji vyhynutia bola ohrozená vykrádaním hniezd, ťažbou lesných porastov – prirodzeného hniezdneho prostredia a zánikom pasienkov, kde žili sysle – najčastejšia korisť.
Organizácia Ochrana dravcov sa rozhodla situáciu riešiť. Jej odborníci oslovili prevádzkovateľa prenosovej sústavy, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu a. s. (SEPS), ktorá v 90-tych rokoch minulého storočia umožnila inštaláciu búdok na elektrické stožiare.
Sokolom sa v nich zapáčilo, zvýšila sa hniezdna úspešnosť a dnes na Slovensku vychovávajú mláďatá len v tomto náhradnom hniezdnom prostredí. Prežitie druhu je tak závislé na pomoci človeka.
Foto: Ochrana dravcov na Slovensku
„Tento rok som na juhozápade Slovenska zaevidoval hniezdenie rekordných 40 párov, z toho 33 párom sa podarilo odchovať mláďatká, pričom spolu ich vyletelo 121, čo je nebývalá úspešnosť. Navyše zahniezdilo až sedem nových párov. Ide teda o historicky najúspešnejšiu sezónu pre tento druh vôbec,“ povedal Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa monitoringu sokola rároha venuje vyše 40 rokov.
Rast populácie sokola rároha podľa neho umožnili nové možnosti hniezdenia v búdkach na stožiaroch, ktoré využívajú všetky známe páry. „Treba však povedať, že aj 40 párov ešte neznamená, že populácia už nepotrebuje ďalší manažment ochrany,“ podotkol J. Chavko.
Foto: Ochrana dravcov na Slovensku
„Spolupráca s ornitológmi je pre nás mimoriadne dôležitá. Naše vedenia menia krajinu a ovplyvňujú život v nej. Vnímame preto ako povinnosť urobiť všetko preto, aby bol tento vplyv minimalizovaný,“ priblížil Peter Dovhun, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS.
Na stožiaroch elektrických vedení prenosovej sústavy je vyše 400 vtáčích búdok, v ktorých okrem sokola rároha hniezdi s obľubou sokol myšiar, krkavce a výnimočne aj výr skalný, či sokol lastovičiar. Od roku 2010 SEPS vynaložila na minimalizáciu vplyvov na biodiverzitu viac ako 700-tisíc eur a v pláne je do roku 2024 vynaloženie ďalších 500-tisíc eur.
Zľava: Miroslav Janega a Peter Dovhun zo SEPS, Jozef Chavko a Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku| Foto: SEPS
Elektrické vedenie zabezpečujú zvýrazňovače
Okrem búdok SEPS už od roku 2010 pravidelne inštaluje na vodiče aj zvýrazňovacie prvky. Tie majú zabezpečiť, aby vtáky vodiče lepšie videli a vedeli sa im vyhnúť.
„Na vodičoch vedení máme nainštalované pohyblivé lamely alebo otáčavé zvýrazňovače, ktoré chránia vtáctvo pred nárazom do vodičov a spolu s Ochranou dravcov na Slovensku pomáhame dravcom aj s prípravou pre ich hniezdenie. Táto nadstavba našej dennej energetickej práce nás veľmi baví,“ doplnil P. Dovhun.
Elektrické vedenie podľa J. Chavka predstavuje nebezpečenstvo obzvlášť pre mladé neskúsené jedince, ktoré môžu vedenie prehliadnuť a naraziť do drôtov. Takýto stret s energetickou infraštruktúrou býva pre vtáky nezriedka fatálny.
V súčasnosti má SEPS zvýrazňovacie prvky inštalované spolu na viac ako 60 km svojich vedení a postupne pribúdajú ďalšie kilometre, ktoré boli odborníkmi označené ako najviac rizikové z pohľadu ochrany avifauny.
„Územia na juhozápade, ktoré sú ornitológom známe ako miesta, kde rárohy hniezdia, alebo tu nachádzajú potravu, patria medzi prioritné lokality v rámci projektu LIFE Danube Free Sky, ktorý podporila Európska únia v rámci programu LIFE,“ vysvetlil Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku
.jpg)
Foto: Ochrana dravcov na Slovensku
Ochranári v spolupráci so SEPS na najviac rizikové úseky vedení s napätím 400 kV umiestnia špeciálne prvky pre zvýšenie viditeľnosti vedení. „Vtáky tak zbadajú prekážku včas a dokážu ju bezpečne preletieť. Ide o lokality, kde sme v minulosti evidovali opakované nárazy. Mnohé z nich nám nahlásili aj miestni obyvatelia, ktorí vnímali nárazy vtákov veľmi citlivo,“ zdôraznil M. Gális.
V rámci spomínaného projektu ochranári vôbec prvýkrát na Slovensku realizujú systematický monitoring vedení prenosovej sústavy a pomocou špeciálnej metodiky chcú určiť najviac rizikové úseky, na ktoré následne zamerajú pozornosť. Podľa M. Gálisa sa tak zabezpečí efektívne využitie finančných aj ľudských zdrojov a ich zacielenie tam, kde sú najviac potrebné.
„Ako oficiálny partner projektu LIFE Danube Free Sky predpokladáme do konca projektu inštaláciu prvkov na ďalších 70 kilometrov vedení v správe našej spoločnosti. Použité budú prvky, ktoré spĺňajú prísne technické parametre pre energetické zariadenia, ako aj kritériá ornitológov ohľadom produktov viditeľných pre vtáctvo,“ uzavrel šéf SEPS Dovhun.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.