Odvrátená strana slnečného biznisu

Pripomeňme si fakty. SEPS ako subjekt zodpovedný za udržovanie vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny na Slovensku v reálnom čase, stanovil v roku 2009 na základe neverejnej štúdie Žilinskej univerzity úvodný limit na vydanie licencií (kladných stanovísk) do výšky 120 MW súhrnného inštalovaného výkonu pre solárne zdroje elektriny s jednotkovým inštalovaným výkonom od 1 MW do 4 MW, s plánovaným uvedením do prevádzky najneskôr do konca roka 2011.

Výzvu na prerozdelenie 120 MW, spolu s podmienkami získania licencie, zverejnila SEPS dňa 27. novembra 2009, teda v piatok, na internete na svojej webstránke.

Termín na prijímanie žiadostí bol ohraničený na 3. decembra 2009, teda nasledujúci štvrtok. Žiadatelia, ktorí chceli chceli byť úspešní, však v skutočnosti nemali na podanie žiadosti o licenciu k dispozícii ani len tie štyri pracovné dni.

Kto prv príde, ten prv melie

Do stanoveného termínu bolo na SEPS doručených 97 obálok so žiadosťami. Limit 120 MW bol však dosiahnutý už posúdením žiadosti s poradovým číslom doručenia 57. „Obálky boli očíslované a otvárali sa postupne podľa poradia,“ popisoval proces pri prevalení kauzy v médiách vtedajší hovorca SEPS Igor Gallo.

Celkovo bolo zo strany SEPS vydaných 36 kladných stanovísk a 21 zamietavých stanovísk, kým nedošlo k naplneniu limitu 120 MW. Ďalších 40 obálok so žiadosťami už nebolo ani otvorených a neposudzovali sa.

A to nie je všetko. „Nie je možné, aby firma, ktorá sa o výzve dozvedela až v piatok, mala v pondelok aktualizované všetky projektové podklady, súhlasy majiteľov pozemkov, distribučných spoločností a podobne,“ povedal v roku 2010 pre denník Plus JEDEN DEŇ Matej Hlôška zo Združenia pre veternú energiu.

Zhrnuté a podčiarknuté: kto na výzvu, ktorú SEPS zverejnil v tichosti na internete v piatok, nestihol zareagovať počas pondelka, nemal šancu. A šancu mal len ten, kto o tom, že výzva bude vyhlásená, vedel dávno vopred.

Politické pozadie dobyvateľov renty

Kto bol medzi víťazmi prvej neférovej bitky o licencie na štátnu rentu v podobe dotovaných výkupných cien za lukratívnych 431 eur za megawatthodinu? Klientelizmus sa v prideľovaní licencií v prípade prvej várky 36 solárnych elektrární dá prehliadnuť len ťažko.

Medzi úvodnými úspešnými žiadateľmi o licenciu bola okrem iných i firma Alter energo, a. s. Tá, ako uviedol podnikateľ Jozef Brhel pre týždenník TREND, patrí do jeho sféry vplyvu.

A ak sa pozrieme na menoslov ľudí spojených s ďalšími firmami, ktoré sa dostali do prvej várky 36-tich „šťastlivcov,“ Alter energo nebude jedinou, len zatiaľ jedinou priznanou. O Brhelovi v roku 2005 poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš vyhlásil, že strana Smer bola pre neho vedľajšou investíciou.

V pozadí ďalších firiem, ktoré taktiež získali licenciu na výstavbu solárnych elektrární (CTC - Tenisový klub, s.r.o.) je Ladislav Lazár, člen Smeru. Denník Plus JEDEN DEŇ uviedol, že Ladislav Lazár stojí aj za firmou GEMCASS PROGRESS, s.r.o., ktorá získala od SEPS licenciu na stavbu ďalšej veľkej slnečnej elektrárne, a to v Zemplínskom Hradišti, teda v rovnakej lokalite ako „tenisová“ firma.

Ďalšia firma, ktorá dostala licenciu v tej istej lokalite, je ENERGYWOOD, s.r.o. Tú zas s firmou GEMCASS PROGRESS, s.r.o. spája fakt, že obe majú podobné webstránky (energywood.sk resp. gempro.sk), ktoré sú aktívne na rovnakom serveri. Všetky tri solárne zdroje dostali licenciu na hornom limite 4 MW a javia sa ako umelo rozdelený celok.

Slnečné tváre SMERU

Lazár v minulosti pôsobil ako nominant strany na poste generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Teplárne Košice. Pôvodne bol za Smer pred komunálnymi voľbami v roku 2010 ohlásený Smerom aj ako kandidát na primátora Košíc, strana však nakoniec zmenila svoje rozhodnutie a presedlala na iného koňa, keď Lazára stiahla a siahla po Richardovi Rašim, ktorý vo voľbách nakoniec i uspel.

V novembri 2009 Lazára zvolili za Smer do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, v júni 2010 sa stal i poslancom Národnej rady SR a v novembri 2010 zasadol aj do poslaneckých lavíc mestského zastupiteľstva v Košiciach. Aktuálne šéfuje štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba.

V ďalších firmách (Elektrovod - Energie, s.r.o. a EX Projekt, a.s.) figuruje meno Tomáša Malatinského, bývalého prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska a Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska, ktorý bol v druhej Ficovej vláde na v rokoch 2012-2014 na poste ministra hospodárstva ako nominant Smeru.

Ako svojho času uviedol denník Plus JEDEN DEŇ, Malatinský bol v čase udeľovania licencií v roku 2009 spoločne s Miroslavom Rapšíkom, vtedajším riaditeľom obchodu a členom predstavenstva SEPS, zároveň aj členom správnej rady Žilinskej univerzity.

Tá zas, ako sme už spomenuli, vypracovala pre SEPS štúdiu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie štátnej akciovky o udelení úvodného limitu na vydanie licencií (kladných stanovísk) do výšky 120 MW. Štúdia nebola verejná, výhodu však mali tí, ktorí napriek tomu o špecifikách v nej spomínaných v tej dobe už vedeli.

Za firmou rwm corporation, s.r.o., ktorá získala licenciu na výstavbu FVE v Čečejovciach, sa spomína meno Romana Šipoša. Ten bol v roku 1998 zvolený za poslanca Národnej rady SR za SDĽ.

V období spočívajúceho mandátu poslanca však vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR ako nominant SDĽ. V rokoch 2002–2005 pôsobil ako hlavný štátny radca ministerstva hospodárstva vo funkciách na veľvyslanectve v Berlíne a konzuláte v Mníchove. Pôsobil tiež ako podpredseda predstavenstva distribútora elektriny Východoslovenská energetika (VSE).

„Od založenia nemala rwm corporation ani jednu štátnu zákazku, a nebude mať ani v budúcnosti. Každý si môže túto informáciu kedykoľvek preveriť,“ uviedol v roku 2010 Roman Šipoš. V čase po prehratých parlamentných voľbách v roku 2010 ho na návrh odchádzajúcej prvej Ficovej vlády na poslednej schôdzi zvolili poslanci na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.

Po necelom roku v apríli 2011 Šipoš odstúpil z funkcie bez bližšieho vysvetlenia. Vtedajšia premiérka Iveta Radičová Šipoša kritizovala, že jeho úrad ruší priveľa tendrov a spomaľuje tak čerpanie eurofondov, čo Šipoš odmietal. Aktuálne pôsobí v pozícii riaditeľa kancelárie predsedu vlády Roberta Fica.

Nielen Smeru blízke

Okrem mien politicky prepojených so stranou Smer sa v pozadí úspešných žiadateľoch o licenciu nájdu i ľudia s konexiami na iné strany. V troch firmách (Ingos Prešov, s.r.o., RoTTel, s.r.o. a SUNENERGY SLOVAKIA, s.r.o.) sa spomína meno Igora Gulu, ktorý svojho času pôsobil ako poslanec prešovského mestského zastupiteľstva ako nominant ANO.

V súvislosti s držiteľom ďalších dvoch licencií (SolarLand1, s. r. o.) sa nachádzajú mená právnikov Stanislav Schubert a Rastislav Opaterný. Posledne menovaný bol členom Martinákovej Slobodného fóra. To bolo istý čas považované za potenciálneho koaličného partnera pre Smer, tesne pred voľbami v roku 2006 však došlo k strane k vážnemu rozkolu, v ktorom figuroval aj Rastislav Opaterný, a strana vo voľbách nakoniec prepadla.

Vo firme Jakor, s.r.o., ktorá získala licenciu na realizáciu FVE v Moldave nad Bodvou, nájdeme meno Jána Manduľáka. Ten sa po nástupe vlády Ivety Radičovej stal členom dozornej rady SPP.

Týždenník Plus 7 dní o ňom uviedol, že je „údajne človek blízky vedeniu KDH, ktorého súd v minulosti právoplatne odsúdil za hospodársku trestnú činnosť.“ Manduľák bol ako nominant KDH v rokoch 2002 až 2006 KDH poslancom v zastupiteľstve Prešovského samosprávneho kraja.

Na východe je známy nielen podnikateľskými aktivitami, ale aj súdnymi spormi. V roku 2003 bol obžalovaný z skrátenia dane a poistného.

Jedným z konateľov firmy N.O.S. Construction, s.r.o., ktorá realizovala FVE v lokalite Blažov v rámci katastra obce Kútniky je i Stanislav Žiačik, ktorý ako nominant SDKÚ krátko pôsobil počas Radičovej vlády ako šéf štátnej lotériovej akciovky Tipos.

Pionierov nasledujú ďalší

Politické pozadie nájdeme nielen medzi prvými držiteľmi licencií na dlhodobý prísun štátnych dotácií za výrobu energie zo slnka.

Viaceré FVE prevádzkujú firmy rodinného klanu Borguľovcov. Martina Borguľu, bratislavského komunálneho politika Smeru, nájdeme za firmou FV powerhouse 1 s.r.o. (0,99 MW), spolu s bratom Michalom stoja tiež za firmou EcoPlan 6 s.r.o. (0,99 MW) a SLOVUNITED s.r.o. (0,984 MW) a Jana Borguľová figuruje v rámci Apollo Group a. s. ako predseda predstavenstva. Táto skupina je za dvomi FVE – MyEnergy SPV 19, s.r.o. a MyEnergy SPV 17, s. r. o. – každá s výkonom takmer 1 MW.

Za projektmi eseročiek MyEnergy SPV pôvodne stála MyEnergy, a. s., ktorá vznikla v roku 2009 ako nástupca spoločnosti DEPOSIT, a.s., a hneď bola v dvoch prípadoch i úspešná v rámci už spomínanej prvej várky udeľovania licencií SEPSom na prelome novembra a decembra 2009.

V dozornej rade predchodcu MyEnergy, a. s. – v spoločnosti DEPOSIT, a.s. – pôsobil istý čas súčasný predseda SNS Anton Danko.

Iná rodina, a to konkrétne Manovci známi z kauzy Pezinská skládka, stojí za tromi projektmi FVE (FVE Skalica I, s.r.o. a dve cez TFR a. s.), každý takmer 1 MW. Ján Man mladší pôsobil ako nominant Smeru na poste prednostu Krajského stavebného úradu v Bratislave.

Dlhoročný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík (od roku 2001) je ako polovičný spoluvlastník uvádzaný pri dvoch projektoch, konkrétne v prípade 1. FVE HUMENNÉ, s.r.o. a 2. FVE HUMENNÉ s.r.o., každá takmer 1 MW výkonu. Sabinovský lekár pôvodne pôsobil HZDS aj ako tieňový minister životného prostredia. Na poste predsedu kraja pôsobí kontinuálne štvrté volebné obdobie s podporou Smeru.

Kompletný zoznam solárnych zdrojov energie, podľa informácií od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k septembru 2014, spolu s popisom celkového inštalovaného výkonu, objemu vyrobenej elektriny a prevádzkovateľmi, je dostupný na našich stránkach. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.