Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov robí starosti teplárom

Národná rada SR v uplynulých dňoch schválila novelu zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Predpis, v súlade s európskou smernicou, uvádza opatrenia na znižovanie potreby energie v nových aj existujúcich budovách. Tieto opatrenia, ako aj ciele sa počas dlhého obdobia existencie predpisu neustále rozširujú a sprísňujú.

Najnovšia smernica EÚ v tejto oblasti z roku 2018 hovorí o opatreniach v stavebníctve a energetike,  ktorými sa má dosiahnuť dekarbonizovanie všetkých bytových aj nebytových budov, a to vo verejnom aj súkromnom vlastníctve. Budovy vytvárajú 36 % všetkých emisií CO2 v EÚ. Znížiť ich má nižšia potreba energie pri vykurovaní, príprave teplej vody, chladení, vetraní a osvetlení. Okrem znižovania spotreby to majú zabezpečiť aj bez- alebo nízko-uhlíkové zdroje.

Teplári: aj CZT šetrí energiu

Najviac zásadných pripomienok k novele zákona mali zástupcovia teplárenských spoločností. Napríklad pri definícii budovy s takmer nulovou potrebou energie. Takou sa podľa súčasného znenia zákona rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou.

Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.

Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) žiadal rozšíriť takýto spôsob energie aj o “systémy centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo energiou vyrábanou inými ekologickými a vysoko úspornými zariadeniami šetriacimi primárnu energiu.”

Koniec voľného výberu zdroja vykurovania?

Teplári upozorňujú, že súčasná definícia tzv. “nulových budov” vedie k výraznému navýšeniu nákladov na vykurovanie pri stavbe a rekonštrukcii budov, vrátane rodinných domov. Od roku 2020 majitelia nebudú vraj mať možnosť slobodnej voľby zdroja vykurovania a stavebník bude mať k dispozícii na výber iba drahé riešenia, z ktorých najlacnejšie sú tepelné čerpadlo a kotol na drevené pelety. Ostatné zariadenia tak majú vypadnúť z hry – napr. plynový kondenzačný kotol alebo centrálne vykurovanie.

To môže mať za následok znižovanie odberných miest centralizovaného zásobovania teplom, pokles účinnosti sústav a nárast nákladov na teplo zostávajúcich odberateľov. Tak isto by sa to prejavilo poklesom počtu odberných miest plynu a nárastom nákladov na jeho distribúciu pre zostávajúcich zákazníkov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.