Nové čísla ERÚ ukázali, ako sa v Česku vyvíja spotreba elektriny, plynu a tepla

Výroba elektriny a tepla v Českej republike v roku 2019 klesli zhruba o jedno percento, dovoz zemného plynu sa medziročne prepadol o viac ako deväť percent. Ukázali to ročné správy o prevádzke elektrizačnej, plynárenskej a teplárenskej sústavy Energetického regulačného úradu (ERÚ) za rok 2019. Kompletné materiály si môžete stiahnuť cez odkazy v závere článku.

Čo ukázali najnovšie čísla ERÚ o vývoji v jednotlivých sektoroch?

Elektroenergetika

Spotreba elektriny v Českej republike po piatich rokoch sústavného rastu, ktorý v roku 2018 vyvrcholil novým rekordom, vlani stagnovala a dosiahla hodnotu 73,9 TWh. Viac elektriny v medziročnom porovnaní spotrebovali domácnosti (+1,4%) a mierne rástla aj spotreba veľkoodberateľov na hladine veľmi vysokého napätia (+ 0,3%). Nižšiu spotrebu naopak zaznamenali veľkoodberatelia na hladine vysokého napätia (-1,6%) a maloodberatelia z radov podnikateľov (-0,6%).

Výroba elektriny (brutto) v medziročnom porovnaní v roku 2019 klesla o 1 TWh (-1,1%) na celkových 87 TWh. Najväčší prepad výroby vykazujú štatistiky v prípade parných elektrární (-8,2%), najviac naopak posilnila výroba v paroplynových elektrárňach (+49,5%). Proti trendu celkového poklesu pôsobila aj rastúca výroba v jadrových elektrárňach (+1,1%).

"Aj keď celková výroba elektriny vlani mierne oslabila, významný nárast vidíme v oblasti obnoviteľných zdrojov. Ich produkcia dosiahla hranicu 10 terawatthodín, čo je doposiaľ najvyššia hodnota, aká kedy bola nameraná," hovorí Stanislav Trávníček, predseda Rady ERÚ.

Takmer o tretinu posilnila výroba vo veľkých vodných elektrárňach (+30,7%), nasledovali malé vodné elektrárne (+ 17,1%), veterné elektrárne (+ 14,9%) a biomasa (+13,1%). Menej elektriny vyrobili fotovoltaické elektrárne (-2,3%) a zdroje spaľujúce bioplyn (-3,1%).

V medzinárodnom meradle aj naďalej platí, že Slovenská republika vyváža viac elektriny, než dovezie. Cezhraničné toky elektriny ale medziročne oslabili v oboch smeroch. Import klesol o 5,3%, export o 4,7%. Vývoz elektriny tak vlani dosiahol najnižšie hodnoty za posledných desať rokov.

Plynárenstvo

Dovoz plynu do Česka (vrátane tranzitu) dosiahol v roku 2019 hodnotu 36 127 mil. m3, čo zodpovedá medziročnému poklesu o 9,2%. Okrem dovozu klesala aj ťažba plynu zo zásobníkov, ktorej hodnota predstavovala 1 271 mil. M3, a výroba zemného plynu na našom území, ktorá sa znížila na 131 mil. m3.

Aj napriek nižšiemu dovoz a produkcii došlo medziročne k zvýšeniu spotreby plynu na 8 565 mil. m3 (ekvivalent 91 398 GWh), čo znamená nárast skutočnej spotreby oproti predchádzajúcemu roku o 4,7%. Z pohľadu kategórií zákazníkov dosiahla najvyššiu spotreby plynu už tradične kategórie veľkoodberateľov (49,0%), nasledovaná kategórií domácností (25,4%), maloodberateľov (14,0%) a stredných odberateľov (9,8%).

Hoci rok 2019 bol znovu teplotne nadpriemerný (priemerná ročná teplota dosahovala 9,8 °C a po rekordnom roku 2018 išlo o druhý najteplejší rok za posledných 30 rokov), čo spôsobilo nižšiu spotrebu plynu na vykurovanie, opačným smerom však pôsobili rastúce potreby elektrární spaľujúcich plyn. Nárast bol zjavný aj v dodávkach do CNG staníc.

Aj napriek čiastkové nárast v minulom roku spotreba zemného plynu na našom území za posledných desať rokov neprekonala hranicu 9 mld. M3 (96 TWh). Historicky, napríklad v rokoch 1996 až 2006, pritom bola táto hranica výrazne prekonaná každoročne.

Teplárenstvo

České teplárne vlani vyrobili takmer 162 PJ tepla (brutto), čo znamená medziročný pokles o 0,8%. Klesali tiež dodávky tepla, na 87,5 PJ (pokles o -1,7%). Len mierne sa oproti roku 2018 zmenila skladba zdrojov, prím aj naďalej hralo hnedé uhlie (42%), nasledoval zemný plyn (19%) a biomasa (12%). Prvenstvo vo výrobe tepla mal znovu Moravskoslezský kraj (19,1%), nasledovaný Ústeckým krajom (18,7%) a Stredočeským krajom (17,1%).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.