Názor. Plynová vratka – premrhaná príležitosť na riešenie energetickej chudoby

MH SR v liste odberateľom plynu píše, že ju vypláca „ako odberateľovi plynu v domácnosti“. Ďalej uvádza, že sa „vypočítava podľa odobratého množstva plynu“, teda čím viac odberateľ spotrebuje, tým viac dostane, a nie na základe toho, či to naozaj potrebuje a či je jeho spotreba primeraná.

Pripomienka Protimonopolného úradu v rámci medzirezortného pripomienkového konania k vyhláške 74/2016 Z.z. („Znenie samotnej Vyhlášky ako aj sprievodné dokumenty nepopisujú dostatočne účel a podstatu navrhovaného dokumentu, tieto nevyplývajú ani z dôvodovej správy...“ jasne naznačuje zásadný problém vyhlášky – do ktorej kapitoly rozpočtu ten príspevok patrí a komu má byť vyplatený.

Pripomienka MF SR („Návrh odporúčam prehodnotiť v kontexte s Ústavou SR z dôvodu možného nesúladu s jej čl. 2 ods. 2 (§ 2 ods. 1 a 2), pretože upravuje konanie štátneho orgánu.“) naznačuje, že k tomu, aby plynovú vrátku rozdávalo MH SR a nie MPSVaR SR, treba jasné zdôvodnenie.

Ako by vyzerala plynová vratka ako nespochybniteľná sociálna pomoc domácnostiam?

Cieľ vlády znížiť ceny plynu je odôvodňovaný k predstavám strany SMER-SD o sociálnej politike. Pre dosiahnutie pomoci domácnostiam potom by však schválené znenie § 9 zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 malo sledovať iné záujmy. Napríklad takto:

Limit spotreby energie na úrovni hornej hranice kategórie D2 je v tomto prípade zvolený pre to, aby zodpovedal priemernej spotrebe bežnej domácnosti.

Z porovnania tohto znenia s existujúcou vyhláškou vyplýva, na koho sa v aktuálnom znení zabudlo a kto sa môže považovať za diskriminovaného alebo nejakým spôsobom poškodeného. Sú to všetky domácnosti, ktoré na zabezpečenie tepla a dodávky teplej úžitkovej vody využívajú domové kotolne a systémy centrálneho zásobovania teplom, ktorých spotreba plynu je meraná oddelene od spotreby plynu na varenie a ich odberné miesto je z technického hľadiska alebo veľkosti odberu v kategórii M,S,V.

Títo sa môžu oprávnene cítiť ako diskriminovaní v oblasti sociálnej pomoci. Takto dotknutých je najmenej 450 tisíc domácností v bytových domoch, ktoré by miesto 10 eur mali dostať približne 18 eur a viac.

Ak vyjdeme z počtu tzv. bytových domácnosti pri sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011, ktorých je 1 709 100, a informácie MH SR, že počítali s 1 410 000 odberateľmi, potom tu je odhadom 300 000 bytových domácností, ktoré nedostanú nič, hoci varia, kúria a zohrievajú si teplú úžitkovú vodu, ale nemajú vlastný plynomer.

Celkový počet cenzovaných domácností v roku 2011 bol 2 064 635, čiže je tu ďalej ešte približne 350 000 domácností, ktoré nič nedostanú. Plynová vratka nebude zodpovedať reálnej spotrebe plynu domácnosťou minimálne v 450 000 prípadoch a absolútne ignoruje 650 000 domácností, z ktorých nejaká časť dokonca využíva plyn a uhrádza zaň platby.

Plynová vratka ako podiel z dobrého hospodárenia SPP

Pán premiér Fico sa už v lete 2015 opieral pri zdôvodňovaní tzv. vratiek o dobré výsledky štátu a SPP v jeho štátu. Zo 48 miliónov eur vyčlenených na účel príspevku by pripadlo na jedného obyvateľa cca 8,90 eur. Aktuálne poňatá platba za plyn dáva každému občanovi SR, kto dostane viac ako 8,90, viac, ako by si ako „spolumajiteľ“ SPP zaslúžil.

„Vratka“ zasahuje do konkurenčného prostredia

Premiér vlády pri viacerých príležitostiach vyčísľoval, o koľko sa podarilo znížiť cenu rozhodovacou činnosťou ÚRSO a koľko vláda vratkou pridá k tomuto zníženiu. Deklaroval, že zníženie trhovej ceny bude aj výsledkom zásahu vlády. Ak by mali dostať nediskriminačne bez deformácie trhu príspevok všetky domácnosti v SR, tak pri spotrebe priemernej domácnosti v rozmedzí 17 936 – 25 000 kWh bolo by treba na príspevok 110–130 mil. eur.

Samostatnú kapitolu tvorí otázka, či bolo správne motivovať týmto opatrením domácnosti na pripojenie sa na fosílne palivo v čase, keď deklarujeme v národných aj európskych energetických politikách podporu OZE.

Plynová platba realizovaná súčasným spôsobom realizovaná je premrhanou príležitosťou postúpiť výrazným spôsobom dopredu pri riešení problému energetickej chudoby. Ak by rozdanie 48 miliónov eur bolo spojené so zisťovaním nákladov na energie v pomere k príjmom domácností, bol by to síce dosť drahý prieskum, ale s veľmi spoľahlivými dátami.

Principiálne by sa zachoval štát ako predajné reťazce, ktoré poskytnú zákazníkovi 1 centovú zľavu z 1 eurového nákupu cez vernostné karty a za to zozbierajú od Vás množstvo informácií o Vašej osobnej spotrebe.

Ing. Jozef Legény

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.