Názor. Krízová situácia v plynárenstve – čo sa bude diať v prípade obmedzenia dodávok plynu z Ruska?

Väčšina zemného plynu do Slovenskej republiky prúdi z Ruskej federácie, resp. z Ukrajiny. Ako však vieme, vzájomné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou sú viac ako problematické, pričom 31. decembra 2019 končí 10 ročný dohoda na dodávku plynu medzi tými dvoma štátmi, ktorý má priamy vplyv aj na dodávky plynu ďalej do západnej časti Európy, vrátane prvej tranzitnej krajiny na mape, a to Slovenskej republiky.

Rokovanie o predĺžení platnosti tejto dohody pokračujú už určitý čas, pričom dňa 19. septembra 2019 sa uskutočnilo tretie kolo trilaterálnych rokovaní Rusko-Ukrajina-EÚ, avšak bez výraznejšieho posunu.

Obmedzenie, resp. prerušenie dodávky z Ukrajiny, t.j. na vstupnom hraničnom bode Veľké Kapušany bolo zaznamenané už v januári 2006, ako aj v januári 2009. V roku 2006 išlo o krátkodobé zníženie dodávaných množstiev plynu – cca 30 % oproti nominácii.

Situácia v januári 2009 bola významne vážnejšia – išlo o úplné prerušenie toku plynu na územie Slovenska. Vzhľadom na relatívne chladné počasie a neprehľadnosť situácie došlo k obmedzeniu odberu plynu pre priemyselných odberateľov.

Priemerná ročná spotreba zemného plynu v Slovenskej republike je cca 5 mld. m3 plynu. Domáca ťažba zemného plynu predstavuje približne 2% z celkovej spotreby, všetko ostatné je import predovšetkým z Ruskej federácie. Z hľadiska energetickej bezpečnosti zostáva pre Slovenskú republiku prioritou zachovanie prepravného koridoru cez Ukrajinu.

Čo po zastavení dodávok

Čo však v prípade ak by sa dodávky plynu z Ukrajiny opäť zastavili, tak ako sa to stalo v roku 2009?

Aj vzhľadom na situáciu v roku 2009, slovenská legislatíva na túto situáciu už lepšie pamätá a upravuje ju ako tzv. krízovú situáciu v plynárenstve, pričom vzhľadom na závažnosť vzniknutej situácie rozlišujeme krízovú situáciu na 1) úroveň včasného varovania, 2) úroveň pohotovosti a 3) stav núdze.

Vyhlasovanie a odvolávanie úrovne krízovej situácie a konkrétnych obmedzujúcich opatrení je zverené do pôsobnosti prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosti SPP – Distribúcia, a.s. (SPP-D) ako plynárenského dispečingu, pričom je vyhlasovaná vo verejnoprávnych hromadných oznamovacích prostriedkoch.

Obmedzujúce opatrenia v rámci jednotlivých stupňov krízovej situácie rozdeľujeme podľa ich povahy na tzv. trhové (v rámci úrovne včasného varovania a úrovne pohotovosti) a netrhové (v rámci stavu núdze).

Je možné predpokladať, že v prípade vyhlásenej krízovej situácie, by plynárenský dispečing najskôr využil tzv. trhové obmedzujúce opatrenia, a to:

A) Zvýšila by sa ťažba plynu zo zásobníkov plynu

Na domácom trhu pôsobia spoločnosti Nafta a Pozagas, ktoré prevádzkujú zásobníky, pričom ich celková uskladňovacia kapacita je v súčasnosti 3,35 mld. m³, čo predstavuje viac ako 65 % celkovej ročnej spotreby.

Aj keď významná časť z týchto zásob nepatrí slovenským dodávateľom plynu, ale zahraničným, Ministerstvo hospodárstva SR je oprávnené v zmysle zákona o energetike rozhodnúť o prerušení ťažby plynu zo zásobníka pre účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo Slovenskej republiky.

B) V zmysle príslušných zmlúv o výpomocných dodávkach by bol dodávaný plyn prostredníctvom prepravnej siete v Českej republike (Lanžhot) alebo v Rakúsku (Baumgarten) v reverznom režime

Treba dodať, že by s vysokou pravdepodobnosťou došlo k významnému zvýšeniu spotových cien plynu, vo výške desiatok ak nie rovno o stovky percent.

Ďalšie možnosti

V prípade, že by nepostačovali na riešenie vzniknutej situácie vyššie uvedené trhové mechanizmy, pristúpilo by sa k netrhovým obmedzujúcim opatreniam v rámci stavu núdze, a to uplatnením:

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.