Eversheds Sutherland
VSDS
INNOGY

Názor. Jeden zachránený život vďaka karanténe môže stáť sedemdesiat životov pre poškodenú ekonomiku

Politici by pri rozhodovaní o ekonomických reštrikciách nemali zabúdať na to, že viac chudoby znamená kratší život, píše Filip Vačko na webe Menejstatu.sk.

hranica, koronavírus

Foto: Depositphotos

  • Téma
  • 18.04.2020
  • Filip Vačko

Mnohí ľudia, vrátane slovenského premiéra, naďalej veria, že tvrdé opatrenia proti koronavírusu môžu zachraňovať ľudské životy. Ide o typický klam rozbitého okna – úmrtia v dôsledku korony je vidno ľahko, zatiaľ čo úmrtia v dôsledku zhoršenej ekonomiky je prakticky nemožné priamo prepojiť s koronavírusom.

Týchto nepriamych úmrtí však môže byť oveľa viac. Už pri dnešných opatreniach môže podľa jedného výpočtu stáť jeden život zachránený vďaka karenténe až 70 stratených životov z dôvodu zhoršenej ekonomike.

Podobne ako pri mnohých iných ekonomických analýzach ide aj v tomto prípade do veľkej miery o veštenie z kávových usadenín. Tento problém však nemôže byť argumentom proti takýmto výpočtom.

Spojené nádoby ekonomiky a zdravotníctva

Odhad stratených životov vo svojom článku vypočítal londýnsky ekonóm Paul Frijters.

Aj keby sa súčasné opatrenia okamžite zrušili, už teraz aj podľa konzervatívnych odhadov môže svet očakávať ekonomické škody vo výške 50 biliónov dolárov.

Menší výkon ekonomiky tak automaticky znamená menej zdrojov pre zdravotníctvo, čo automaticky (pri zachovaní rovnakých podmienok) znamená menej zdrojov na liečenie ľudí, čiže odvracanie úmrtí.

Konkrétne britský zdravotnícky systém NHS napríklad počíta s tým, že dodatočných 15 000 libier (cca 20 000 dolárov, resp. 17 200 eur) v zdravotníctve dokáže v priemere “kúpiť” jeden rok života.

Ak teda napríklad liečba za 600 000 dolárov dokáže zachrániť človeku život, a daný človek žije vďaka tomu o 30 rokov dlhšie, na každý rok jeho života zdravotníctvo v priemere vynaložilo spomínaných 20 000 dolárov.

Samozrejme, ide len o priemery – v niektorých prípadoch stojí záchrana života oveľa viac peňazí a väčšinou pravdepodobne oveľa menej. Záchrana jedného celého života, pri ktorom by sme počítali s dožitím 75 rokov, by tak stála 1,5 milióna dolárov.

Ekonomika a zdravotníctvo sú spojené nádoby (viac k tejto téme aj v mojom článku o blackoute premiéra Matoviča – pozn. aut.).

Čím menej chudoby, tým dlhší život

Väčšina sveta však je podstatne chudobnejšia ako Spojené kráľovstvo – podľa P. Frijtersa v priemere trojnásobne.

Rovnaké množstvo peňazí by tak teoreticky dokázalo v chudobnejších krajinách zachrániť podstatne viac životov ako v Británii.

Navyše, na zdravie a dĺžku dožitia populácie nevplýva len samotné zdravotníctvo, ale aj celková ekonomická úroveň. Vďaka nej majú ľudia jednoduchší a spoľahlivejší prístup k jedlu, bývaniu, ku kúreniu a energiám, ako aj k ďalším nevyhnutným veciam.

Lepší výkon ekonomiky koreluje aj s nižšou kriminalitou a to jednak vďaka tomu, že viac ľudí poctivo pracuje, namiesto toho, aby sa zo zúfalstva uchyľovali ku kriminalite, tak aj vďaka tomu, že lepšia ekonomika prináša aj viac prostriedkov na boj proti kriminalite.

So stúpajúcim výkonom ekonomiky sa zlepšuje psychické zdravie, čo opäť predlžuje životy, od menšieho výskytu srdcovo-cievnych chorôb, po menší výskyt duševných chorôb a s tým súvisiacich samovrážd.

Tieto všetky faktory vedú k tomu, že nielen kvalita života, ale aj samotná dĺžka dožitia rastie.

Výborným príkladom sú podľa P. Frijtersa Čína a India.

Vďaka vyššej životnej úrovni totiž napríklad v Číne za posledných 42 rokov vzrástol priemerný vek dožitia zo 65 na 75 rokov, zatiaľ čo v Indii vzrástla len za posledných 30 rokov výška dožitia až o 15 rokov.

Podobné trendy je možné badať v krajinách po celom svete. Od najchudobnejších krajín, kde je možné vidieť ešte väčší nárast dožitia, až po bohatšie krajiny, vrátane Slovenska.

V dôsledku väčšej chudoby tak prakticky zaručene klesne bežný vek dožitia, prípadne nestúpne tak, ako by tomu bolo bez poškodenej ekonomiky.

To poukazuje na pokrytectvo takéhoto boja – na jednej strane ušetrí životy, primárne dnešných dôchodcov, na druhej strane vedie k tomu, že sa v budúcnosti kvôli väčšej chudobe menej ľudí dožije dôchodkového, resp. vysokého veku.

10 miliónov mŕtvych kvôli koronavírusu?

Na základe spomínaných výpočtov autor dospel k tomu, že už k dnešnému dňu karanténne opatrenia spôsobili a spôsobia aj pri tých najkonzervatívnejších možných odhadoch minimálne 10 miliónov dodatočných úmrtí.

V prepočte tak podľa neho karanténa na každý zachránený život v dôsledku nenakazenia koronavírusom zabije až 70 ľudí v dôsledku súvisiacich ekonomických dopadov.

V skutočnosti však tento pomer bude ešte oveľa vyšší. Autor totiž nie len vychádzal z konzervatívnych odhadov, ale svoj článok zverejnil ešte pred mesiacom – 18. marca.

Medzičasom sa karanténne opatrenia ešte viac pritvrdili a predĺžili, čo znamená zodpovedajúco viac ekonomických škôd a v dôsledku toho aj úmrtí.

Veštenie z kávových usadenín

Mnohí podobné analýzy kritizujú ako šarlatánstvo, podobné astrológii alebo vešteniu z kávových usadenín. Do veľkej miery majú pravdu.

Nie je to však dôvodom, prečo by to malo byť brané ako argument proti používaniu takýchto ekonomických analýz. Voči týmto hypotetickým, “šarlatánskym” ekonomickým alternatívam totiž neexistuje kvalitný a presný odhad, čo sa bude diať v prípade pokračovania karantény.

Naopak, tieto analýzy nie sú postavené na vode o nič menej, a teda rovnako ide o “veštenie z kávových usadenín”.

Po príklady nemusíme chodiť ďaleko. Slovenský štátny Inštitút zdravotnej politiky napríklad pred tromi týždňami zverejnil odhad vývoja počtu nakazených, pričom aj v najoptimistickejšom scenári ich malo byť 5757 ku 3. aprílu. V skutočnosti však v tej dobe na Slovensku bolo 471 nakazených, čiže 12x menej. Veštenie z kávových usadenín ako vyšité.

Koronavírus je relatívne novou záležitosťou a preto bezpochyby ešte nie sú známe všetky jeho vplyvy, najmä tie dlhodobé. Pre ich lepšie pochopenie je potrebné viac času, viac skúmania a viac skúseností.

No problém je v tom, že človek nikdy nemá dokonalé informácie – a napriek tomu musí neustále konať.

Nekonečné čakanie na viac informácií je podobne absurdné, ako keby počas vojny veliteľ videl, že nepriateľská armáda už je 2 kilometre od jeho pozície, no on ešte stále nedá pokyny vojakom, lebo predsa ešte nemá všetky informácie.

Spomaľme všetky cesty kvôli rizikovým úsekom

V žiadnom prípade nespochybňujem, že koronavírus je veľkým problémom a bol by ním bez ohľadu na to, ako by k nemu štáty pristupovali. No boj proti nemu je do veľkej miery kontraproduktívny, najmä kvôli dôvodom, ktoré som uviedol aj vo svojich predchádzajúcich článkoch.

Pripomína mi totiž situáciu, keby sa na nejakom diaľničnom úseku pravidelne vyskytovalo vysoké množstvo nehôd, no namiesto toho, aby významne znížili rýchlosť na tomto úseku, prípadne ho uzavreli a prestavali, tak plošne znížia rýchlosť na všetkých slovenských cestách – aj na takých, kde sa už roky neudiala žiadna nehoda.

Problémom totiž dnes nie sú otvorené záhradkárstva a problémom by ani neboli opatrne otvárané iné typy podnikov (bežné cesty).

Problémom je to, že niektoré najrizikovejšie miesta nákazy (problémové diaľničné úseky) štát neošetril dostatočne (vracajúci sa zo zahraničia boli v rómskych osadách bez karantény) a iné spôsobil sám svojim ťažkopádnym prístupom (zatváranie zdravých a nakazených do spoločnej štátnej karantény).

Podobne preplnené nemocnice, ktoré nestíhajú liečiť chorých na koronavírus, nie sú štandardom po svete a rozhodne nie ani na Slovensku. Problémom je relatívne malý podiel nemocníc, ktoré sa nezvládajú starať o chorých, zatiaľ čo vo väčšine nemocníc je v dnešnej dobe menší nápor pacientov ako zvyčajne, v dôsledku odkladania rôznych “neurgentných” prípadov.

Ľudia vďaka uvoľneniu týchto kapacít budú menej zomierať na koronavírus, no viac na iné, inak liečiteľné ochorenia. Takýchto prípadov zo života, aký zverejnil Denník N, je totiž možné v praxi nájsť množstvo:

„Aj ja sa bojím koronavírusu. Ale bojím sa aj toho, že moje choré dieťa má zrušené odborné kontroly a lekári miesto toho všetko riešia antibiotikami na diaľku po telefóne. Mám dcéru chorú asi tri týždne, vybrala tri balenia antibiotík a nevidel ju za ten čas ani jeden lekár okrem dneška. A aj to som tŕpla, či sa dnes k lekárke vôbec dostaneme. Ak by sa ma v týchto dňoch niekto spýtal, ako sa cítim, tak poviem, že som neskutočne unavená, frustrovaná a nahnevaná.“

Opatrenia bez dôvery nefungujú

Netreba tiež zabúdať na to, že karanténne opatrenia majú len takú účinnosť, akú majú legitimitu. Pokiaľ bežní ľudia v tvrdých karanténnych opatreniach prestanú vidieť zmysel, tak budú v ich dodržiavaní poľavovať.

Pokiaľ to robí len nepatrná časť populácie, tak tomu štát môže zabrániť. Ak by však karanténne opatrenia vo veľkom porušovali čo i len jednotky percent obyvateľov, nie je reálne, aby im v tom štát zabránil.

Čísla nepustia – nie je na to dostatok policajtov, vojakov a ani väzníc. Obzvlášť vzhľadom na to, že financovanie aj týchto zložiek štátu bude tým náročnejšie, čím dlhšie budú príjmy štátu nižšie v dôsledku nižšieho výberu daní počas karantény a po nej.

Na záver ešte uvediem citát Petra Singera, ktorý nedávno zverejnilo SME:

„Čosi podobné je príznačné pre naše myslenie vzhľadom na koronavírus. Sústredíme sa na jeden typ utrpenia, s ktorým sme sa oboznámili, a ignorujeme tie ostatné. Akoby nás pohľad na ľudí umierajúcich na posteliach v stanoch rozložených na parkoviskách nemocníc zaslepoval pred väčšími škodami, ktorých sa môžeme dopustiť pri odvracaní týchto úmrtí.“

Prístup mnohých bojovníkov proti obetiam koronavírusu by sa tak dal zhrnúť do absurdného hesla: Obetiam koronavírusu zabránime, bez ohľadu na to, koľko ľudí bude musieť pre to zomrieť.

Filip Vačko
(red. upravené, krátené)

Zdroj: 1 zachránený život vďaka karanténe môže stáť 70 životov kvôli poškodenej ekonomike (Menejstatu.sk)


Značky
Filip Vačko

Diskusia (2)

  1. Janko21.04.2020 (08:41)
    Názor autora článku vychádza z chybného výpočtu poklesu trhovej hodnoty akciového trhu prepočítaného na ľudské životy. odporúčam radšej prečítať https://medium.com/tomas-pueyo/koronav%C3%ADrus-kladivo-a-tanec-a004f33f878d v origináli https://medium.com/@tomaspueyo/coronavirus-the-hammer-and-the-dance-be9337092b56 prípande ďalšie články autora https://medium.com/@tomaspueyo
  2. ja23.04.2020 (18:12)
    https://medium.com/@tomaspueyo/coronavirus-the-basic-dance-steps-everybody-can-follow-b3d216daa343

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Koľko stojí nová elektrická prípojka pre rodinný dom alebo firmu?

Koľko stojí nová elektrická prípojka pre rodinný dom alebo firmu?

Aká je cena za pripojenie elektriny do distribučnej sústavy, čo všetko je nutné vybaviť a aké sú výhody elektrickej prípojky na kľúč?

Koľko stojí plynový kotol? Porovnanie ukazuje, že cena kotlov závisí od mnohých faktorov

Koľko stojí plynový kotol? Porovnanie ukazuje, že cena kotlov závisí od mnohých faktorov

Kondenzačný kotol na plyn môže byť výhodné riešenie pre vykurovanie vašich priestorov. Poradíme, kedy sa nový kotol oplatí, od čoho cena kotlov závisí a ako pri kúpe kotla ušetriť.

COVID-19 a Rusko. Putin sa zbavuje zodpovednosti

COVID-19 a Rusko. Putin sa zbavuje zodpovednosti

Rusko sa dostalo do prvej trojky v počte nakazených ochorením COVID-19 a napriek tomu, že kremeľská propagandistická mašina sa snaží domácu aj zahraničnú verejnosť presvedčiť o tom, že situáciu ohľadom koronavírusu má absolútne pod kontrolou, realita ukazuje opak.