Téma G komponentu opäť ožila. Hroziaci neúspech v súdnych konaniach motivuje slovenské distribučky nielen k legislatívnej aktivite, ale aj k mediálnym výstupom. Škoda len, že tento pokus o navodenie atmosféry verejnej diskusie prichádza uprostred uhorkovej sezóny a navyše neskoro.
Veľká väčšina tých, ktorí svoje pripomienky k novele zákona vzniesli, už rozhovory s ministerstvom absolvovala. A tak v médiách zaznievajú len argumenty jednej strany, že za G komponent nesie zodpovednosť ÚRSO alebo že jeho uzákonenie je vlastne akt spravodlivosti.
Krátky náhľad do histórie. Autorom G komponentu v dnešnej podobe nie je regulačný úrad. Celá idea má svoj pôvod v pripomienke, ktorú v legislatívnom procese navrhla jedna z distribučiek.
Vrátane „brilantného“ ustanovenia o povinnosti platiť aj bez zmluvy, ktorú ústavný súd zniesol zo sveta. Nie je preto úplne fér hroziť štátu žalobami. Obzvlášť, ak pre ne niet procesného nástroja a aj arbitráž sa javí byť po rozsudku v kauze Achmea už len teoretickou možnosťou.
A teraz k podstate. Žiaden z odborníkov sa nebráni vecnej diskusii o zavedení G komponentu. Nie však spôsobom, s ktorým prichádza novela zákona o energetike. Tam uvedené návrhy len formalisticky odstraňujú výhrady vyslovené ústavným súdom. Vychádzajú tak v ústrety subjektívnej interpretácii jednej zo strán obchodného sporu. Aj keď len do budúcnosti, čo môže distribučkám v prebiehajúcich sporoch paradoxne skôr uškodiť.
Odborná diskusia by mala vyzerať inak.
Po prvé, mal by sa definovať účel a cieľ spoplatnenia výrobcov za prístup do sústavy. Čo ním sledujeme. V krajinách kde takáto platba existuje, je to spravidla motivácia výrobcov k investíciám do určitého typu technológií alebo v určitých lokalitách alebo práve naopak, demotivácia od určitého typu investícií.
Po druhé, v súlade s ekonomickou logikou, ak zavedieme G komponent ako nový poplatok pre výrobcov, musíme počítať s tým, že sa premietne do ceny elektriny. U regulovaných výrobcov to znamená nutnosť otvorenia a prehodnotenia regulovanej ceny. Je to predsa cena za službu, teda nový prevádzkový náklad, nie daň.
A kto zaplatí G komponent za elektrinu dovezenú do sústavy? Inak je to len bariéra znevýhodňujúca domácich producentov.
Do úvahy treba zobrať aj odberateľov tepla vyrobeného kombinovanou výrobou, od ktorých nemožno legitímne očakávať, že budú platiť za teplo viac než odberatelia tepla vyrobeného mono-výrobou.
Po tretie, G komponent má logiku len vtedy, ak má povahu kapacitnej platby súvisiacej s obchodnými tokmi elektriny v sústave a nie s fyzickými, ako sa to novela snaží presadiť. Čo si potom výrobcovia „kúpili“ poplatkom za pripojenie, ak nie právo fyzicky dodávať do sústavy (v rámci MRK)?
Namiesto odpovedí na uvedené otázky je nám však ponúkaná len jedna. Keď platia odberatelia, majú aj výrobcovia. Prostriedky inkasované od výrobcov vraj prispeli k zníženiu cien distribúcie pre odberateľov. Pri zúfalo nízkej transparentnosti cenotvorby (zdôvodňovanej obchodným tajomstvom monopolov) nevie však toto tvrdenie takmer nikto poriadne overiť. A to málo verejne prístupných údajov hovorí skôr niečo iné.
Od zavedenia G komponentu síce došlo k určitému zníženiu cien distribúcie, ale len u veľkých odberateľov. Firmy a domácnosti (na NN úrovni) nezaznamenali takmer žiadne. G komponent teda neposlúžil ani len týmto cieľom.
Aj pri rôznych daniach a poplatkoch je vierohodná odpoveď na otázku kam putujú vybraté peniaze kľúčovou. Pre aspoň elementárnu spoločenskú zhodu.
Je zrejmé, že nezvládnutie tejto témy po legislatívnej stránke môže narobiť ešte viac problémov než ich máme dnes. Súdiť sa môžu už pripojení výrobcovia. Nečakáme hádam, že za už raz „kúpené“ právo budú dobrovoľne platiť ešte raz, navyše periodicky.
Súdiť sa môžu aj tí, ktorým úrad odmietne zvýšiť regulovanú cenu.
Svoje si zrejme povie aj Európska komisia, ktorej sa nemusí pozdávať bariéra podobná vývoznému clu.
Preto neostáva nič iné len apelovať na kompetentných, aby k tejto téme pristúpili zodpovedne. Poučení udalosťami zo začiatku roka 2017, ku ktorým žiaľ prispeli aj autori myšlienky G komponentu.
Rastislav Hanulák
Autor je advokát.
Príspevok je autorským článkom zaslaným redakcii. Názory prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie denníka Energie-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.