V júni 2024 sa súčasťou právneho rámca Európskej únie (ďalej len „EÚ“) stalo tzv. nariadenie o odlesňovaní.[1] Základným cieľom tohto právneho predpisu je boj s odlesňovaním prostredníctvom cielenej regulácie obchodu a dodávateľského reťazca a stanovenia povinností pre podnikateľov uvádzajúcich vybrané výrobky a komodity na trh EÚ.
Relevantné ustanovenia nariadenia sa aktuálne majú uplatňovať už od 30.12.2024.[2] Aktuálne Komisia pripravila návrh na zmenu nariadenia, ktorý má posunúť jeho uplatňovanie o rok, t. j. od 30. 12. 2025. Dotknuté subjekty by tak mali dlhší priestor na prípravu.[3] V čase písania článku ešte tento návrh nebol prijatý.
Pre podnikateľov dovážajúcich alebo vyvážajúcich drevo alebo výrobky z dreva je relevantnou informáciou aj to, že od 30. 12. 2024 nariadenie o odlesňovaní nahrádza a ruší Nariadenie EÚ č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len „Nariadenie EÚ č. 995/2010“). Nariadenie EÚ č. 995/2010 sa bude ale prechodne uplatňovať do 31. 12. 2027 na drevo a výrobky z dreva vyprodukované pred 29. 6. 2023 a umiestnené na trh od 30. 12. 2024.[4]
Cieľom tohto článku je predstaviť základné ciele, postupy a inštitúty nariadenia o odlesňovaní, ako aj povinnosti, ktoré z neho budú vyplývať pre podnikateľov.
Pôsobnosť nariadenia o odlesňovaní
Environmentálna stopa spojená so spotrebou určitých komodít má relevantný podiel na globálnom odlesňovaní. Nižšie sú uvedené výrobky, na ktoré sa nariadenie o odlesňovaní vzťahuje, spolu s percentuálnym podielom týchto komodít na odlesňovaní:
- hovädzí dobytok (34,0 %)
- kakao (7,5 %)
- káva (7 %)
- palma olejná (34,0 %)
- kaučuk (3,4 %)
- sója (32,8 %)
- drevo (8,6 %)[5]
Napriek tomu, že aj spotreba iných komodít môže mať negatívny vplyv na odlesňovanie a degradáciu lesných ekosystémov, z pohľadu efektívnosti má najväčší význam sústrediť sa na vyššie uvedené komodity. Takéto vymedzenie zároveň prispieva aj k vyššej predvídateľnosti. Spozornieť by mali podnikatelia, ktorí vyššie uvedené komodity využívajú.
Povinnosti pre podnikateľov[6]
Na trh EÚ nesmú byť umiestňované (ani z neho vyvážané) komodity a výrobky z týchto komodít, ktoré:
- spôsobujú odlesňovanie,
- neboli vyprodukované v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie, a zároveň
- nie sú opatrené vyhlásením o náležitej starostlivosti.[7]
Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. S cieľom zabezpečiť, aby boli na trh EÚ uvádzané (a z neho vyvážané) výrobky v súlade s týmito podmienkami, kladie nariadenie určité povinnosti aj na plecia podnikateľov. Kľúčovým slovom je v tomto kontexte „náležitá starostlivosť“[8], ktorá pozostáva z viacerých krokov. Podnikatelia sú povinní zriadiť tzv. systémy náležitej starostlivosti – interné postupy a opatrenia na zabezpečenie povinností uvedených nižšie.[9]
Pod pojem náležitá starostlivosť spadá:
a) zhromažďovanie informácií, údajov a dokumentov (informačné povinnosti) týkajúcich sa výrobkov v rozsahu:
opis obchodného mena a typu výrobkov (vrátane viac detailných informácií v prípade výrobkov z dreva), množstvo výrobkov, krajina produkcie (resp. jej časť), geolokácia pozemkov, na ktorých sa príslušné komodity vyprodukovali (vrátane dátumu a časového rozsahu produkcie), kontaktné údaje dodávateľov a odberateľov, dostatočne presvedčivé a overiteľné informácie o tom, že výrobky nespôsobujú odlesňovanie a vyprodukovali sa v súlade s predpismi krajiny produkcie atď.
Podnikatelia musia vyššie uvedené informácie archivovať po dobu piatich rokov od ich umiestnenia na trh alebo ich vývozu.[10]
b) opatrenia na posúdenie rizika, či príslušné výrobky určené na umiestnenie na trh alebo určené na vývoz sú z pohľadu nariadenia nevyhovujúce.
V tejto súvislosti je relevantné zaradenie krajiny ako vysoko, nízko alebo štandardne rizikovej. Zaradenie závisí od miery odlesňovania a degradácie lesov, miery rozširovania poľnohospodárskej pôdy pre príslušné komodity a trendy v produkcii príslušných komodít/príslušných výrobkov.[11]
Podnikatelia musia zohľadniť zaradenie krajiny podľa miery rizika. Okrem toho musia zohľadniť aj výskyt lesov a mieru odlesňovania, výskyt pôvodného obyvateľstva vrátane konzultácií (v dobrej viere) s pôvodným obyvateľstvom týkajúcich sa aj využívania alebo vlastníctva dotknutej oblasti, zdroje a spoľahlivosť vyššie uvedených informácií, kontext danej krajiny (stav právneho štátu, miera korupcie, porušovanie ľudských práv, ozbrojené konflikty, medzinárodné sankcie), zložitosť dodávateľského reťazca a iné relevantné informácie.
Podnikatelia musia vedieť preukázať, akým spôsobom získali informácie a posúdili riziko. Riziko musia posudzovať pravidelne, a to najmenej raz ročne.[12]
c) opatrenia na zmiernenie rizika s cieľom zabezpečiť jeho elimináciu pred uvedením príslušných výrobkov na trh alebo pred ich vývozom.
Tieto opatrenia môžu spočívať napr. v požadovaní dodatočných informácií, údajov alebo dokumentov, vykonaní nezávislých auditov alebo prijatie iných opatrení súvisiacich s vyššie uvedenými informačnými povinnosťami.
Podnikatelia musia za týmto účelom prijať interné politiky a postupy v podobe postupov pre riadenie a vyhodnocovanie rizík, podávanie správ, plnenie archivačných povinností a zabezpečenie kontrolných mechanizmov na zabezpečenie dodržiavania predpisov vrátane vymenovania pracovníka zodpovedného za dodržiavanie predpisov. Tieto vnútorné postupy a mechanizmy by mali zároveň podliehať nezávislému auditu. Výnimky z týchto povinností sa vzťahujú na malé a stredné podniky.[13]
Bez vyššie uvedeného vyhlásenia o náležitej starostlivosti nie je možné umiestnenie príslušných výrobkov na trh ani ich vývoz. Podnikatelia musia sprístupniť takého vyhlásenie o náležitej starostlivosti príslušným orgánom elektronicky prostredníctvom informačného systému.
Náležitosti takéhoto vyhlásenia o náležitej starostlivosti sú obsiahnuté v prílohe II nariadenia. Podnikatelia majú taktiež povinnosť archivovať záznamy o vyhláseniach o náležitej starostlivosti po dobu piatich rokov od ich predloženia.[14]
Nariadenie kladie do určitej miery miernejšie požiadavky na tzv. malé a stredné podniky. Tieto podniky napr. nemusia uplatňovať náležitú starostlivosť na výrobky obsiahnuté alebo vyrobené z príslušných výrobkov, na ktoré sa uplatnila náležitá starostlivosť a ktoré už sú kryté vyhlásením o náležitej starostlivosti.
Pre porovnanie, na iné ako malé a stredné podniky sa v tomto kontexte kladie požiadavka presvedčiť sa o tom, či bola náležitá starostlivosť uplatnená. Podniky oboch kategórií musia na preukázanie vyššie uvedeného predložiť referenčné číslo už predloženého vyhlásenia o náležitej starostlivosti.[15]
Ďalšie výnimky sa skrývajú pod pojmom „zjednodušená náležitá starostlivosť“. Predpokladom využitia tohto inštitútu je posúdenie zložitosti dodávateľského reťazca a rizika obchádzania tohto nariadenia, alebo zmiešania s výrobkami neznámeho pôvodu alebo z rizikových krajín.
Ak sa na základe tohto posúdenia určí, že príslušné výrobky a komodity boli vyprodukované v častiach, ktoré boli klasifikované ako nízkorizikové, podnikatelia si môžu uplatniť výnimku z vyššie uvedených povinností týkajúcich sa posúdenia (b) a zmiernenia (c) rizika. Podnikateľ je ale naďalej viazaný informačnými povinnosťami. Akonáhle sa objaví informácia naznačujúca riziko, je povinný vykonať jeho posúdenie a prijať opatrenia na jeho zmiernenie.[16]
Právomoci príslušných orgánov a povinnosti Komisie a členských štátov
Členské štáty majú povinnosť určiť príslušné orgány s kompetenciou na výkon dozoru. Takéto orgány by mali kontroly vykonávať do veľkej miery cielene a mali by zohľadňovať prípady možného obchádzania nariadenia, ako aj rizikovosť príslušných komodít a krajín pôvodu, zložitosť dodávateľského reťazca atď. Pre rozsah kontrol je taktiež relevantné to, či sa jedná o malé alebo stredné podniky alebo nie.[17]
Nariadenie pamätá aj na mimoriadne situácie s takým vysokým stupňom rizika, ktoré si bude vyžadovať prijatie okamžitých opatrení pred umiestnením výrobkov na trh alebo ich vývozom.[18]
Príslušné orgány majú mať v relevantných prípadoch aj právomoc prijímať predbežné opatrenia vrátane zadržania príslušných komodít alebo výrobkov, alebo pozastavenia ich umiestnenia na trh alebo ich vývozu, ako aj nápravné opatrenia na zabezpečenie súladu s nariadením. Nedodržanie nápravných opatrení má byť primeraným spôsobom sankcionované.[19]
Predpokladom toho, aby postupy a mechanizmus vytvorený nariadením fungovali, je zabezpečenie technických podmienok vrátane elektronického rozhrania a informačného systému. Vyššie uvedené vyhlásenie o náležitej starostlivosti má byť predkladané a sprístupnené elektronicky prostredníctvom systémov vytvorených Komisiou. Predpokladá sa, že relevantné úlohy na tomto úseku budú plniť colné orgány a z uvedeného dôvodu by mali byť zabezpečená aj interoperabilita s vnútroštátnymi colnými systémami.[20]
Záver
Efektívny boj s odlesňovaním a degradáciou lesných ekosystémov je nevyhnutným predpokladom ochrany biodiverzity a v konečnom dôsledku aj účinného a udržateľného boja so zmenou klímy. Nariadenie o odlesňovaní má potenciál byť relevantným právnym nástrojom, ktorý môže prispieť k implementácii navzájom previazaných environmentálnych politík. Jeho efektivitu ale otestuje prax.
Pre podnikateľov bude nariadenie predstavovať na jednej strane administratívnu záťaž. Na druhej strane ale predstavuje aj príležitosť upriamiť pozornosť na doteraz možno prehliadané aspekty ich podnikania. „Know your business“ tak dostane nový rozmer.
Uplatňovanie nariadenia tak ideálnom prípade nezostane len pri technokraticko-úradníckej snahe o zabezpečenie súladu, ale prispeje aj k tomu, aby boli podnikateľské projekty realizované citlivo, berúc do úvahy lokálny kontext a záujmy miestnych obyvateľov a komunít, ktoré môžu byť do veľkej miery závislé od lesných ekosystémov.
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010.
[2] Čl. 38 nariadenia o odlesňovaní.
[3] Návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2023/1115, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa začiatku uplatňovania. EUR-Lex - 52024PC0452R(01) - EN - EUR-Lex.
[4] Čl. 37 nariadenia o odlesňovaní.
[5] Čl. 1 v spojení s recitálom 38 nariadenia o odlesňovaní.
[6] Nariadenie o odlesňovaní spomína v tejto súvislosti „hospodárske subjekty“, t. j. fyzické alebo právnické osoby, ktoré v rámci svojej obchodnej činnosti umiestňujú príslušné výrobky na trh alebo ich vyvážajú.
[7] Čl. 3 nariadenia o odlesňovaní.
[8] Čl. 4, 8 nariadenia o odlesňovaní.
[9] Čl. 12 nariadenia o odlesňovaní.
[10] Čl. 9 nariadenia o odlesňovaní.
[11] Čl. 29 nariadenia o odlesňovaní.
[12] Čl. 10 nariadenia o odlesňovaní.
[13] Čl. 11 nariadenia o odlesňovaní.
[14] Čl. 4 nariadenia o odlesňovaní.
[15] Čl. 4. Pre rozdiely medzi povinnosťami malých a stredných podnikov pozri aj čl. 5.
[16] Čl. 13 nariadenia o odlesňovaní.
[17] Čl. 16, 18-19 nariadenia o odlesňovaní.
[18] Čl. 17 nariadenia o odlesňovaní.
[19] Čl. 23-25 nariadenia o odlesňovaní.
[20] Čl. 26, 28 a 33 v spojení s recitálmi 63 a 64 nariadenia o odlesňovaní.
JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.