Nemecká nadnárodná spoločnosť Viessmann pôsobí na Slovensku už 20 rokov. S generálnym riaditeľom spol. Viessmann pre SR a ČR Miroslavom Jandom sme sa rozprávali aj o tom, ako sa za ten čas zmenil náš trh a aké trendy v oblasti vykurovania môžeme očakávať v najbližšom čase.
Ako
by ste zhodnotili pôsobenie vašej firmy od príchodu na slovenský
trh?
Za tých 20 rokov sa nám prakticky podarilo naplniť všetky naše
plány. Nainštalovali sme takmer 3 000 MWh zdrojov tepla. Stali sme
sa lídrom v oblasti strednej a veľkej vykurovacej
techniky. To znamená pre obchodné centrá, hotely, tepelné
hospodárstva atď.
A čo ma najviac teší, už v minulom roku sme boli lídrami
aj v najväčšom trhovom segmente, a to v nástenných
kondenzačných kotloch, teda v domácnostiach. Tam sme dosiahli
podľa štatistík BRG taktiež najväčší trhový podiel.
Čím si vysvetľujete takéto dobré výsledky?
Nazval by som to "prerastením" firmy Viessmann so
slovenskou spoločnosťou. My sa nekoncentrujeme výlučne len na
predaj. Zameriavame sa aj na technickú podporu, servis a služby.
Za tie roky sa nám podarilo vybudovať veľmi kvalitnú partnerskú
servisnú sieť, ktorú sme doplnili službami, napríklad
v logistike, kde máme 24-hodinový takt.
To znamená, že keď si niečo objednáte do 16.00, tak na druhý
deň to aj dodáme v štandardných segmentoch. Rovnako tak máme
24-hodinový servis, kde ponúkame havarijnú službu, päť-
a desaťročné záruky.
Ktorý segment vám zabezpečuje viac príjmov z pohľadu
tržieb? Sú to domácnosti alebo priemysel?
Určite sú to domácnosti. Od začiatku nášho pôsobenia na
slovenskom trhu sa to výrazne zmenilo. Od roku 1995 prvých päť až
desať rokov prevažovali tržby z priemyslu. V súčasnosti
je však situácia opačná a domácnosti zabezpečujú najväčší
objem.
Ako by ste opísali vývoj trhu na Slovensku a v okolitých
krajinách vo vykurovacej technike?
Mal som, respektíve aj stále mám v rámci koncernu
Viessmann na starosti niektoré zahraničné trhy. Slovenský trh je
rozhodne veľmi inteligentný. Už niekoľko rokov oveľa viac
predávame kondenzačnú techniku ako termickú. V porovnaní
s Českom, ale aj Maďarskom a Poľskom sme v tomto
smere oveľa ďalej. Náš trh je v porovnaní so susedným
štátmi viac vyspelejší.
Čím si to vysvetľujete? Slováci sú totiž vo všeobecnosti
veľmi senzitívni na ceny.
Myslím si, že k tejto vlastnosti nášho trhu sme prispeli
čiastočne aj my. Od začiatku nášho pôsobenia robíme osvetu aj
prostredníctvom našej akadémie. Snažíme sa, aby zákazníci
využívali kondenzačnú techniku, teda moderné technológie. Celá
naša filozofia firmy je postavená na tom, aby sme zavádzali
neustále nové technológie a išli dopredu.
V čom sa ešte odlišuje slovenský trh od okolitých?
Slovenský trh bol do roku 2010 na veľmi dobrej ceste, keď
výrazne stúpali aj podiely obnoviteľných zdrojov. Mohli za to
svojím spôsobom aj dotácie, ale aj celková konjunktúra
v hospodárstve. Vo všetkých štátoch existujú programy na
podporu obnoviteľných zdrojov, teda na solárnu techniku a tepelné
čerpadlá. U nás sa to od určitého obdobia prakticky skončilo.
Napriek tomu už viackrát bolo verejnosti sľúbené, že štát
znovu zavedie dotácie. Preto spotrebitelia vyčkávajú. A tak
sa nemôžeme čudovať, že pokiaľ neexistuje istá forma štátnej
podpory, tak tento trh nerastie. Ani v Nemecku alebo vo
Francúzsku by bez dotácií trh obnoviteľných zdrojov nerástol
takým vysokým tempom. To je jednoducho fakt.
.JPG)
Nezabíjajú dotácie trh?
Pri solárnych systémoch a tepelných čerpadlách bez
dotácií trhy nerastú. V prípade plynových kondenzačných
kotlov môžeme hovoriť o raste aj bez štátnej podpory.
Aké palivá na vykurovanie prevládajú v iných krajinách?
Každá krajina je svojím spôsobom špecifická. Napríklad
v Nemecku bolo obrovské zastúpenie vykurovacieho oleja.
Donedávna jeho podiel dosahoval až 40 percent. Teraz sa každoročne
jeho podiel znižuje hlavne v prospech plynu. V Poľsku
zase hrá veľkú rolu uhlie. U nás a v Maďarsku je to zase
plyn a potom aj biomasa.
Technológie založené na obnoviteľných zdrojoch už nie sú
dotované tak výrazne ako kedysi. Predaj to zrejme ovplyvnilo.
Dnes sa pohybuje predaj solárnych panelov a tepelných
čerpadiel na približne dvoch tretinách oproti rokom, kedy dosiahli
vrchol.
Komunikovali ste o opätovnom zavedení podpory
s ministerstvom životného prostredia?
Prípravy dotačného programu už bežia. Práve prebiehajú
certifikačné školenia pre montážne firmy. Časť týchto školení
prebieha aj u nás vo firme. Bohužiaľ, neustále prichádza
k odsúvaniu spustenia tohto programu. Dúfam, že to bude čo
najskôr, nakoľko to má obrovský vplyv pri rozhodovaní
spotrebiteľov.
V energetike domácností zažívame digitálnu technologickú
revolúciu. Ako zmení vykurovanie v budúcnosti?
Firma Viessmann sa neustále snaží o určovanie trendov.
V najzaujímavejšom segmente, teda v plynovej kondenzačnej
technike, prichádza k úplnému upgradu. Ľudia sú hladní po
digitalizácii, potrebujú absolútnu konektivitu a prepojiteľnosť
zariadení v rámci systému, a to dnes práve ukazujeme.
Celá naša technika prechádza na dotykové obrazovky
a konektivitu s internetom. Spotrebitelia si tak už
aj v nižších triedach môžu užívať aplikácie na ich
smartfónoch pri nastavovaní a monitorovaní techniky.

Kondenzačné kotly sú v domácnostiach najžiadanejšími
zariadeniami. Máte v tomto segmente novinky?
Prinášame novinku, takzvaný adsorpčný plynový kotol, ktorý
pracuje so zeolitovým výmenníkom. Toto zariadenie v spojitosti
s nízko potencionálnym zdrojom, to znamená s tromi
solárnymi kolektormi, umožňuje pre štvorčlennú rodinu dosiahnuť
ročný stupeň využitia až 151 percent. Čiže sa dostávame
z dnešných 109 na viac ako 150 percent využitia.
A čo takzvané hybridy?
Hybridné zariadenia sú druhým trendom. V rámci európskeho
trhu prichádza k veľmi veľkému kolísaniu cien elektrickej
energie, čo je spôsobené integráciou veternej a fotovoltickej
elektriny. Vo Francúzsku alebo Nemecku sa tak často vyskytnú dni
počas roka, kedy sú ceny až záporné. Tomuto stavu sa preto
prispôsobujeme. Prichádzame s hybridnými zariadeniami, čiže
kombináciou kondenzačných kotlov s tepelnými splitovými
čerpadlami, ktoré majú takzvaný energetický "kokpit".
V ňom si môžete zvoliť aktuálne ceny energií, prípadne
cez systémový regulátor zariadenie môžete prepojiť s rozvodnými
závodmi tak, aby bol tento bivalentný zdroj v najvyššej
efektivite. Pokiaľ mám veľmi lacný elektrický prúd, tak idem na
elektrinu, ak nie, tak využívam viac plyn. V štandardnej
prevádzke to znamená, že do teploty mínus dva stupne idem na
tepelné čerpadlo, od mínus dva do mínus šesť v paralelnej
prevádzke a pod mínus šesť využívam kondenzačný kotol.
Aké sú trendy aj v iných oblastiach okrem tepla?
Najväčší je zrejme decentrálna výroba elektrickej energie
v domácnosti. Toto bude hrať v budúcnosti veľký
význam, aj keď dnes sa to zdá ďaleko. Viessmann ako technologický
líder sa snaží zavádzať tento trend už dnes. Na Žilinskej
univerzite sme pred viac ako rokom inštalovali prvý palivový
článok pre testovanie a výučbu študentov. Dnes
predstavujeme prvé kompaktné sériovo vyrábané zariadenie pre
domácnosti s palivovým článkom. V predaji už máme
takéto zariadenie na báze Stirlingovho motora.
Vitovalor 300P (palivový článok – pozn. red.) vyrábame
v kooperácii s naším partnerom Panasonic, pričom
v Japonsku je takýchto zariadení namontovaných už viac ako
50-tisíc. Takže ide už o osvedčenú technológiu. Rovnako
tak aj v Nemecku sú už nainštalované tieto zariadenia. Znova
to však súvisí s dotáciami, kde napríklad hesenská vláda
poskytuje sedemtisíc eur na jedno zariadenie. S rastúcim
predajom bude, samozrejme, klesať aj ich cena a zvyšovať sa
ich atraktivita. Pred pätnástimi rokmi sa na trhu predávalo len
zopár kondenzačných kotlov a stáli veľmi veľa, dnes je to
štandard.
V neposlednom rade by som ešte rád spomenul dôležitý trend
a to oblasť vetrania a rekuperácie. Súvisí to so
zavádzaním inštitútu výstavby pasívnych domov v rámci
Európskej únie. V súčasnosti stavby s nízkou
energetickou náročnosťou nevyhnutne potrebujú nútené vetranie.
Energetické odvetvie je značne ovplyvnené reguláciami,
ktoré vo väčšine prípadov prichádzajú z Bruselu. Ako to
vnímate a hodnotíte?
V prvom rade je veľmi veľa tej regulačnej legislatívy.
Aktuálne celý sektor žije zavádzaním energetického štítkovania,
ktoré bude účinné od septembra, a ukončovaním predaja
termickej techniky. Je správne, že sa zastavuje výroba tých
zariadení, ktoré dnes už nezodpovedajú modernej dobe.

Nemal by o tom skôr rozhodovať zákazník ako nejaký
európsky byrokrat?
Na to sa treba pozerať v širšom meradle. Štáty ako aj
samotná Európska únia musia plánovať svoju energetickú
budúcnosť. S plánovaním musí hrať aj spotreba. Iba vtedy,
keď budeme mať nízku spotrebu energií, môže byť Únia
konkurencieschopná.
Na druhej strane, obrovská byrokracia spojená s podporou
vysokoefektívnych energetických zariadení veľmi prekáža rozvoju
tohto biznisu. Väčšia štíhlosť a transparentnosť procesov
v rámci EÚ by bola určite prospešná.
Ako sa darí spoločnosti na Slovensku? Môžete prezradiť
hospodárske výsledky za minulý rok?
Na slovenskom trhu kontinuálne rastieme. Zažili sme aj krízové
roky, keď stavebný trh prechádzal poklesom. Napriek tomu sme
budovali ďalej svoju infraštruktúru a služby a dnes
máme kvalitnú logistickú a servisnú infraštruktúru. Za
minulý rok sme dosiahli obrat 23,6 milióna eur, pričom sme predali
zhruba šesťtisíc kotlov.
Aký máte trhový podiel na Slovensku?
Sú rôzne segmenty, ktoré sa sledujú, avšak najvýznamnejší
je segment nástenných kondenzačných kotlov. V tomto sme
dosiahli podľa štatistík BRG 20,9 percenta. Na porovnanie,
v Nemecku sme dosiahli podiel viac ako 22 percent.
Neplánuje Viessmann investovať na Slovensku aj do výroby?
V minulých rokoch vedenie koncernu hľadalo možnosti výroby na
Slovensku v oblasti výmenníkov a rôznych zváraných
produktov. V tom čase sme však nenašli žiadny vhodný podnik
na kooperáciu. V budúcnosti však nie je nič vylúčené. Sme
globálna skupina, ktorá neustále hľadá možnosti na efektívnu
výrobu.
Takže ste sa nesnažili vybudovať nový závod.
Nie, hľadali sme už existujúci výrobný podnik. Žiaľ, žiadny
potenciálny závod neprešiel cez našu hĺbkovú analýzu.
Prečo ste chceli už existujúci podnik?
V tom čase sme riešili operatívne potreby, ktoré vyžadovali
rýchle riešenia. Bolo by to jednoduchšie a rýchlejšie, než
stavať fabriku na zelenej lúke.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.