Emisie skleníkových plynov v EÚ klesajú (+ grafy)

Hospodárstvo EÚ, ktoré po skončení koronakrízy a následnom oživení ekonomiky viedlo k nárastu produkcie emisií skleníkových plynov na predpandemickú úroveň, sa vrátilo k znižovaniu ich produkcie.

V článku sa dozviete:

• aká je produkcia skleníkových plynov v EÚ,
• aké sú čisté emisie podľa viacerých ukazovateľov.
• ktorý druh aktivít spôsobuje najväčšie emisie skleníkových plynov.

Klesá produkcia skleníkových plynov v EÚ?

Áno. V minulom roku dosiahla únia významný pokrok pri plnení svojich klimatických cieľov do roku 2030. Konštatuje to najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Trendy a prognózy v Európe 2024, ktorú vydala včera.

Vďaka prudkému zníženiu emisií sa odhadovaná úroveň emisií skleníkových plynov znížila v porovnaní s referenčným rokom 1990 o 37 %, zatiaľ čo v porovnaní v roku 2022 to bolo o 31 %.

Skleníkovými plynmi sú najmä CO₂ (oxid uhličitý), ďalej N₂O (oxid dusný), CH₄ (metán), HFC (fluórované uhľovodíky), PFC (perfluorované zlúčeniny), SF₆ (hexafluorid sírový, angl. sulfur hexafluoride) a NF₃ (fluorid dusitý), ktoré sa pre Eurostat prepočítavajú na ekvivalent CO₂.

„Po rokoch kolísania úrovne emisií v dôsledku pandémie COVID-19 a energetickej krízy to znamená návrat na strmú klesajúcu trajektóriu,” konštatuje EEA. Správe agentúry sa budeme venovať v samostatnom článku.

Čisté emisie skleníkových plynov v EÚ

Z údajov eurostatu vyplýva, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré od roku 1990 najvýraznejšou mierou znížili emisie skleníkových plynov. Kým Európska únia ako celok znížila na úroveň 69 %, Slovensko na 46,4 % (Graf 1/5).

Ide o údaje, ktoré zahŕňajú medzinárodnú leteckú dopravu bez tzv. "memo položiek", ktoré metodika bližšie nešpecifikuje.

V tomto porovnaní sa merajú celkové národné emisie (zo sektorov ESD aj ETS) vrátane medzinárodnej leteckej dopravy tzv. „kjótskeho koša“ skleníkových plynov vrátane oxidu uhličitého (CO₂), metánu (CH₄), oxidu dusného (N₂O) a tzv. plynov F (fluórované uhľovodíky, perfluórované uhľovodíky, trifluorid dusíka (NF₃) a hexafluorid síry (SF₆)) zo všetkých sektorov inventarizácie emisií skleníkových plynov (vrátane medzinárodnej leteckej dopravy a nepriamych emisií CO2). 

Vyššie uvedený graf uvádza ako čisté emisie vrátane využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).

Slovensko piate najlepšie

V roku 2022, ktorý je zatiaľ posledným rokom so zverejnenými údajmi, je Slovensko v kritériu produkcie skleníkových plynov na piatom mieste v únii. 

Naopak, osem krajín únie svoje emisie v porovnaní s rokom 1990 zvýšili, medzi nimi i susedné Rakúsko. To môže byť spôsobené tým, že každá krajina vychádzala v roku 1990 z inej referenčnej úrovne, ktorá reflektovala ich vtedajšiu ekonomickú silu, ako aj zelenú výrobu energie (Graf 2/5).

Podobný vývoj je aj v tonách na obyvateľa

Na ďalších troch grafoch si ukážeme, aké sú emisie skleníkových plynov v prepočte na osobu a podľa ekonomických aktivít.

Ekonomickú výkonnosť krajín a nízkouhlíkovú výrobu energie do veľkej miery reflektujú aj údaje o emisiách skleníkových plynov jednotlivých krajín v prepočte na tony na obyvateľa (per capita). V tomto ukazovateli je „najčistejšou" krajinou Švédsko, nasledované Rumunskom (Graf 3/5).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.