Fenoménom ostatných rokov sú čoraz častejšie negatívne hodinové ceny elektriny. V ich dôsledku vzniká riziko vzniku tzv. maričov – zariadení, ktoré by prebytočnú energiu premieňali na teplo a vypúšťali ho do okolia.
Kritici tvrdia, že by išlo o neetické plytvanie, ktoré zbytočne zaťažuje sústavu a prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Skôr, ako siahneme po preventívnom zákaze, pozrieme sa na argumenty, ktoré hovoria v prospech ich existencie.
Záporná cena signalizuje, že spoločnosť pripisuje ďalšej kilowatthodine nulovú až zápornú hodnotu a je ochotná platiť tomu, kto ju prevezme. Mariče poskytujú túto službu; ekonomicky vytvárajú hodnotu a neškodia nikomu, kto sa nezúčastňuje transakcie.
Podobných situácií existuje viacero. Aj potraviny po záruke končia v koši: spotrebiteľ za ne zaplatí dvakrát – pri kúpe a pri likvidácii. Prevzatie nechcenej elektriny je obdobný jav vyvolaný cenovým signálom, nie morálnym zlyhaním. Je racionálne a dôležité.
Mariče elektriny majú aj nesporný benefit: absorbujú prebytok, čím zabraňujú nákladnému odstavovaniu zdrojov a znižujú riziko odchýlok frekvencie. V neposlednom rade obhajcovia poukazujú aj na potenciálny environmentálny benefit: pri negatívnych cenách ide totiž primárne o prebytočný obnoviteľný zdroj energie, ktorá by inak bola odmietaná. Marič tak môže za istých okolností znížiť potrebu fosílnej zálohy.
Ako teda nazerať na prítomnosť maričov elektriny? Sú symptómom, nie chorobou. Vytvárajú cenný signál, že trh s elektrinou potrebuje hlbšiu reformu: viac flexibility, skladovania, rozumnejšie pripájanie zdrojov, správne nastavené regulačné poplatky a menej dotácií do zelenej energie. Podobne ako v prípade skládkovania odpadov, ktoré sú materiálmi so zápornou hodnotou, aj pri maričoch bude lepšie, ak nebudú vznikať. Ich samotný zákaz by však nič nevyriešil, iba ešte viac zdeformoval trh a zdražil elektrinu.
Do vecnej debaty o znížení plytvania elektrinou patria farmy na „ťaženie” bitcoinov, ktoré sú vo svete veľmi rozšírené. Patrí sem aj budovanie prečerpávacích vodných elektrární, ktoré môžu väčšinu prijatej energie následne opäť odovzdať.
A patrí sem aj otázka, či môžu mariče prerásť do problému gigantických rozmerov. Mnohí odborníci totiž upozorňujú na to, že debata o maričoch čoskoro vychladne: najmä z dôvodu rozmachu uskladnenia energie vrátane tej v elektromobiloch.
Radovan Kazda
Autor je spoluvydavateľom denníka Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.