Cenový strop zasiahne výrobcov elektriny. Ako ovplyvní obnoviteľné zdroje na Slovensku?

Zastropovanie cien elektriny môže mať nezamýšľané dôsledky v sektore obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Upozorňujú na to výrobcovia elektriny z OZE, ktorých Energie-portal.sk oslovil v súvislosti s cenovým stropom, na ktorom sa členské štáty dohodli v závere septembra.

Jedným z problémov je, že cenový strop sa nachádza pod úrovňou výkupných cien, ktoré niektorí podporovaní výrobcovia dostali od štátu garantované na obdobie 15 rokov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pritom výkupné ceny pre niektoré zelené elektrárne tento rok navyšoval, a to v reakcii na výrazný rast ich nákladov.

Finalizácia opatrení, ktoré predložila Európska komisia, však v mnohých ohľadoch zostala na národných vládach. Zisťovali sme, ako sa k novému Nariadeniu Rady (EÚ) 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie stavia ÚRSO a Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR).

V článku sa dozviete:

• o čom hovorí dohoda o zastropovaní cien elektriny na úrovni EÚ,
• ako sa cenový strop pretavil do legislatívy v novom nariadení,
• čo hovorí o uplatňovaní cenového stropu v slovenských podmienkach advokátka,
• aké výnimky nariadenie pripúšťa,
• na aké riziká upozorňujú výrobcovia elektriny,
• čo hovoria vplyve cenového stropu na podporovaných výrobcov ÚRSO a MH SR.

Určili cenový strop pre elektrinu z OZE

Ministri jednotlivých štátov EÚ zodpovední za energetiku sa v závere septembra tohto roka dohodli na viacerých núdzových opatreniach, vrátane riadeného zníženia dopytu po elektrine či mimoriadneho zdanenia fosílneho sektora. Jedným z mimoriadnych krokov je aj dočasný cenový strop pre elektrinu vyrobenú z jadra a OZE.

Dohoda konkrétne hovorí o „zastropovaní“ trhových príjmov výrobcov elektriny a sprostredkovateľov v prípadoch, kedy sa na výrobu elektriny využívajú tzv. inframarginálne technológie. Tými sú popri jadre práve OZE.

Politici cenový strop určili na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh), čo podľa záverov Rady EÚ na jednej strane pomôže „skrotiť“ ceny elektriny na burzách a zároveň zachová ziskovosť elektrární tak, aby cenový zdroj nebrzdil nové investície do OZE.

Michal Mašek, odborník na OZE a projektový manažér spoločnosti PW Energy, chápe cenový strop ako limitovanie nárastu cien, ktoré je spôsobené nastavením cenotvorby na burze priamym naviazaním na najdrahší zdroj. „Tým je momentálne plyn, ktorého cena sa dramaticky navýšila z dôvodu aktuálnej krízy, umelého navyšovania cien zo strany Ruska ktoré nastalo už pred vojnou, neistoty dodávok, ale aj kvôli faktorom ako zníženie produkcie z jadra vo Francúzsku z dôvodu dočasného odstavenia väčšiny ich jadrových zdrojov a nepriaznivým klimatickým podmienkam ktoré znížili výrobu z vetra,“ reagoval M. Mašek na otázku Energie-portal.sk.

Limitovanie cien elektriny je v tomto prípade podľa neho jedným z riešení ako zabrániť kolapsu priemyselnej výroby a kríze na úrovni domácností. „OZE sa vyvíja smerom znižovania nákladov a posilnenia konkurencieschopnosti voči konvenčným zdrojom energií, ale treba si uvedomiť, že investičné náklady na výstavbu nových OZE kvôli kríze narastajú, všetko je drahšie,“ upozornil M. Mašek.

Nariadenie rieši „trhové príjmy“

Príjmy výrobcov a obchodníkov nad úrovňou 180 eur / MWh sa majú podľa dohody na úrovni Rady EÚ stať novým príjmov štátov, ktoré vďaka nim budú financovať „kompenzácie“ pre koncových odberateľov elektriny. Ako konkrétne sa celý mechanizmus stanoví, však zostalo na rozhodnutí členských krajín. Národné vlády tak môžu rozhodnúť napríklad o nastavení cenového stropu na vyššej úrovni, rozlišovať medzi rôznymi technológiami výroby elektriny alebo uplatniť iné špecifické opatrenia.

Politická dohoda sa do legislatívy následne pretavila novým Nariadením Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.

Ako v reakcii na naše otázky priblížila advokátka Annamária Tóthová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland, nariadenie v článku 6 hovorí o zavedení povinného stropu „trhových príjmov.“ Pojem „trhový príjem“ pritom nariadenie v článku 5 definuje ako príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v EÚ, bez ohľadu na zmluvnú formu, ktorou sa takáto výmena uskutočňuje. A to vrátane zmlúv o nákupe elektriny a iných zaisťovacích operácií proti výkyvom na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a s vylúčením akejkoľvek podpory poskytovanej členskými štátmi.

Na druhej strane do hry vstupujú výkupné ceny, ktoré majú podporovaní výrobcovia elektriny z OZE na Slovensku garantované od štátu a sú určené sekundárnou legislatívou ÚRSO. „Ide o pevnú cenu elektriny, ktorú dostávajú výrobcovia ako sumu ceny vykupovanej elektriny a doplatku. Dnes je často doplatok rovný nule a za cenu vykupovanej elektriny sa považuje skôr spomenutá pevná cena,“ vysvetlila A. Tóthová odkazujúc na trhový vývoj v uplynulom roku.

Annamária Tóthová | Foto: Energie-portal.sk

Táto skutočnosť v praxi znamená, že elektrina z OZE je na Slovensku v podstate už kvázi „zastropovaná“ pri výrobcoch z OZE, ktorí sú v systéme podpory. Niektorí inkasujú menej ako 180 eur / MWh, iní viac, v závislosti od technológie a dátumu uvedenia do prevádzky.

„Rozumiem tomu tak, že časť, ktorá tvorí podporu, teda nie je trhovým príjmom, ale podporou, ktorú poskytuje členský štát a je pre určovanie stropu irelevantná,“ uviedla A. Tóthová.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.