Cenový strop nie, rýchlejšie povoľovanie OZE áno. Čo schválili ministri na Rade EÚ?

Ministri zodpovedajúci za energetiku v jednotlivých členských štátoch EÚ sa dnes (24. novembra) opäť zišli na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ. Prebrali na ňom dlhšie diskutované návrhy Európskej komisie, ale napríklad aj návrh nového nariadenia, ktoré má urýchliť povoľovacie procesy pri vybraných energetických projektoch.

Rokovania sa týkali dvoch oblastí: prvou boli rozličné opatrenia v oblasti plynu, druhou povoľovacie procesy pri obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Zatiaľ čo v prvom prípade ministri odsúhlasili len niektoré z návrhov a najostrejšie sledovaný návrh v podobe „dynamického cenového stropu“ cez nich nateraz neprešiel, v druhej oblasti našli zhodu.

Pozreli sme sa na závery rokovania a vyberáme z nich to najdôležitejšie.

V článku sa dozviete:

• ako majú fungovať spoločné nákupy plynu,
• kto má vytvoriť nový cenový index pre LNG,
• kedy opäť prerokujú zastropovanie ceny plynu,
• čo hovorí dohoda o cenách za plyn poskytovaný v rámci solidarity medzi štátmi,
• ako sa má zrýchliť povoľovanie OZE,
• s čím do rokovaní vstúpilo Slovensko a nepodarilo sa to presadiť.

Výsledky zasadnutia Rady EÚ hodnotia slovenský minister hospodárstva Karel Hirman a český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela vo videách nižšie v texte.

Čo dohodli pri plyne

Ministri sa dohodli na obsahu návrhu nového nariadenia Rady o ďalších dočasných núdzových opatreniach na „obmedzenie vysokých cien energie a zlepšenie bezpečnosti dodávok.“ Kroky obsiahnuté v tomto predpise majú posilniť solidaritu v prípade núdzovej situácie a nedostatku dodávok plynu, zabezpečiť lepšiu koordináciu spoločných nákupov plynu, obmedziť volatilitu cien plynu a elektriny a stanoviť referenčné ceny plynu.

Spoločne sa má nakúpiť 15 % plynu

Nové pravidlá prijaté ministrami umožnia členským štátom a energetickým spoločnostiam nakupovať plyn na svetových trhoch spoločne. Presnejšie povedané: budú to od nich vyžadovať povinne.

Základná logika tohto opatrenia podľa ministrov spočíva v tom, že združovanie dopytu na úrovni EÚ pre štáty zabezpečí lepšiu vyjednávaciu pozícia, pokiaľ ide o nákup plynu na svetových trhoch, a zároveň zaistí, aby sa členské štáty v tomto procese pri ponukách navzájom nepredbiehali.

Ako to má vyzerať v praxi? Plynárenské spoločnosti a spoločnosti, ktoré spotrebúvajú plyn v EÚ majú predložia svoje potreby týkajúce sa dovozu plynu. EÚ si najme poskytovateľa služieb, aby vypočítal súhrnný dopyt a hľadal ponuky na svetových trhoch s cieľom uspokojiť celkový dopyt. A členské štáty budú od domácich podnikov vyžadovať, aby poskytovateľa služieb využívali na agregáciu dopytu po objeme plynu, ktorý zodpovedá aspoň 15 % ich príslušných povinností, pokiaľ ide o naplnenie zásobníkov plynu na rok 2023. V reálnom vyjadrení ide o približne 13,5 miliardy metrov kubických plynu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.