Transformácia energetiky vyvoláva obavy z možného blackoutu. Je toto riziko reálne a ako ho možno minimalizovať?
Napriek záväzku Nemecka odstaviť uhoľné elektrárne najneskôr do roku 2038 a ďalej zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov, hlavne na úkor jadra a uhlia, ostatné mesiace ukázali dôležitosť konvenčných zdrojov, vrátane fosílnych palív.
V článku sa ďalej dozviete:
- aké dôsledky môže mať neustále zvyšovanie nereálnych cieľov energetickej efektívnosti a znižovania emisií;
- ako vnímajú účastníci konferenciu hrozbu blackoutu energetickej sústavy v Európe;
- ako sú krajiny V4 pripravené predchádzať riziku výpadku dodávok energií.
Menej veterné počasie oproti predchádzajúcim rokom spôsobilo, že veterné elektrárne vyprodukovali oveľa menej elektriny ako zvyčajne a chýbajúcu produkciu tak museli vykryť konvenčné elektrárne, najmä uhoľné. V prvom polroku 2021 pochádzalo z uhoľných elektrární v Nemecku až 27 %, hoci na papieri by sa tento podiel mal znižovať.
Okrem Nemecka predstavuje odstavovanie uhlia veľkú výzvu aj pre Česko a Poľsko. U západných susedov je to reálne od roku 2038. Ale podľa záverov tzv. “Uhoľnej komisie” iba za určitých podmienok.
“Jednou z najdôležitejších je, že musia existovať náhradné energetické zdroje, ako jadro, obnoviteľné zdroje a plyn. Ale ak nie je jasný rámec pre investovanie do plynu, môže sa stať to, že uhlie tu zostane,” konštatoval René Neděla, námestník ministra priemyslu a obchodu ČR na nedávnej plynárenskej konferencii.
Podľa Tomáša Malatinského, prezidenta Slovenského plynárenského a naftového zväzu, je zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov správne, ale treba mať na zreteli aj bezpečnosť systému. “Nasadenie uhoľných elektrární v Nemecku je dôsledok toho, že nevedia udržať bezpečnosť domácej energetickej sústavy bez použitia konvenčných kapacít.”
Dôsledky zvyšovania cieľov
Karol Galek, štátny tajomník ministerstva hospodárstva upozorňuje, že ciele nesmú byť iba ambiciózne, ale aj udržateľné a dosiahnuteľné. Aby spotrebitelia neboli ešte viac zaťažení. “Pamätáme si, čo sa dialo vo Francúzsku, kde protestovali tzv. žlté vesty. Môže sa to zopakovať.”
R. Neděla si myslí, že v dôsledku nereálne vysokých cieľov pri znižovaní emisií a zvyšovaní energetickej efektívnosti a hroziacom zvyšovaní nákladov pre spotrebiteľov sa na scéne môžu objaviť politici presadzujúci odchod krajiny z EÚ.
“S ambicióznymi cieľmi zápasí EÚ už od schválenia Lisabonskej stratégie, pričom ani tento desaťročný projekt nebol dovedený do cieľa. A to nebol možno ani tak nereálny, ako sa javia súčasné ciele. Zvýšené kritériá ešte neznamenajú, že sa to naozaj podarí. Vzdušné zámky aktivistov alebo euroúradníkov sú vzdialené od reálneho stavu v konkrétnych krajinách,” uviedol T. Malatinský.
Hrozí blackout?
Zostáva vám 34% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.