Eversheds Sutherland
INNOGY
INNOGY

Ako môže CO2 prispievať ku globálnemu otepľovaniu, keď má v atmosfére iba 0,04% podiel?

Napriek nepatrnému obsahu oxidu uhličitého v atmosfére sú vedci presvedčení, že ide o dominantný faktor, ktorý spôsobuje zmenu klímy.

Ako môže CO2 prispievať ku globálnemu otepľovaniu, keď má v atmosfére iba 0,04% podiel?

Foto: Pixabay

Na blogu Kolumbijskej univerzity odpovedal na otázku Yochanan Kushnir, ktorý je výskumným profesorom na observatóriu Lamont-Doherty, v divízii oceánov a klimatickej fyziky.

Prečo CO2 spôsobuje globálne otepľovanie, keď je v atmosfére iba 0,04%? A prečo nie je vodná para hlavným hnacím faktorom?

Zem absorbuje energiu zo slnečného žiarenia, ale keď sa povrch Zeme zahrieva, vyžaruje do vesmíru aj energiu vo forme infračerveného žiarenia (známeho ako teplo).

Vodná para a oxid uhličitý však pôsobia v atmosfére ako čiapka, ktorá sťažuje Zemi zbaviť sa tejto energie.

Bez plynov, ako sú tieto, absorbujú energiu, priemerná povrchová teplota našej planéty by bola približne 0 stupňov Fahrenheit, teda len –18 stupňov Celzia.

Približne 99 percent atmosféry je tvorených kyslíkom a dusíkom, ktoré nemôžu absorbovať infračervené žiarenie, ktoré Zem emituje.

Zo zvyšného jedného percenta sú hlavnými molekulami, ktoré môžu absorbovať infračervené žiarenie, CO2 a vodná para, pretože ich atómy sú schopné vibrovať tým správnym spôsobom, aby absorbovali energiu, ktorú Zem vydáva.

Keď tieto plyny absorbujú energiu, emitujú polovicu späť na Zem a polovicu do vesmíru, pričom zachytávajú časť tepla v atmosfére.

Toto zachytenie tepla nazývame skleníkový efekt.

V dôsledku skleníkového efektu vytvoreného týmito stopovými plynmi je priemerná teplota Zeme okolo 15° C alebo 59 ° F, čo umožňuje existenciu života.

CO2 tvorí iba asi 0,04% atmosféry a vodná para sa môže pohybovať od 0 do 4%.

No zatiaľ čo vodná para je v našej atmosfére dominantným skleníkovým plynom, má „okná“, ktoré umožňujú určitej infračervenej energii uniknúť bez toho, aby bola absorbovaná.

Okrem toho je vodná para koncentrovaná nižšie v atmosfére, zatiaľ čo CO2 sa dobre premiešava až do výšky asi 50 kilometrov.

Čím vyššie sa nachádza skleníkový plyn, tým účinnejšie dokáže zachytávať teplo zo zemského povrchu.

Spaľovanie fosílnych palív ovplyvňuje koncentráciu CO2 v atmosfére. Pred priemyselnou revolúciou bolo množstvo CO2 v atmosfére asi 288 ppm.

Teraz sme dosiahli približne 414 ppm, takže sme na konci tohto storočia na ceste k zdvojnásobeniu množstva oxidu uhličitého v atmosfére.

Vedci tvrdia, že ak sa podiel CO2 zdvojnásobí, môže to zvýšiť priemernú globálnu teplotu Zeme o dva až päť stupňov Celzia. V súčasnosti už zvyšujeme množstvo energie, ktorá sa vracia naspäť na Zem.

Z dôvodu skleníkového efektu to spôsobuje globálne otepľovanie s mnohými deštruktívnymi dopadmi.

Vodné pary aj oxid uhličitý sú zodpovedné za globálne otepľovanie. Akonáhle zvýšime CO2 v atmosfére, oceány sa zahrievajú, čo nevyhnutne spôsobuje zvýšenie podielu vodnej pary.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

COVID-19 a Rusko. Putin sa zbavuje zodpovednosti

COVID-19 a Rusko. Putin sa zbavuje zodpovednosti

Rusko sa dostalo do prvej trojky v počte nakazených ochorením COVID-19 a napriek tomu, že kremeľská propagandistická mašina sa snaží domácu aj zahraničnú verejnosť presvedčiť o tom, že situáciu ohľadom koronavírusu má absolútne pod kontrolou, realita ukazuje opak.

Existujú štátom riadené karantény aj v iných krajinách?

Existujú štátom riadené karantény aj v iných krajinách?

Mnohé vlády vnútili občanom vracajúcim sa zo zahraničia povinné domáce karantény, niektoré ich svojim obyvateľom len odporúčajú. Iba veľmi málo krajín však presúva obyvateľov do štátom organizovanej a riadenej izolácie tak, ako je to na Slovensku.

Názor. Jeden zachránený život vďaka karanténe môže stáť sedemdesiat životov pre poškodenú ekonomiku

Názor. Jeden zachránený život vďaka karanténe môže stáť sedemdesiat životov pre poškodenú ekonomiku

Politici by pri rozhodovaní o ekonomických reštrikciách nemali zabúdať na to, že viac chudoby znamená kratší život, píše Filip Vačko na webe Menejstatu.sk.