Ako ďalej s vodíkom? Treba využiť jadrové zdroje, zhodli sa experti z ČR a SR

Obdobie veľkých vodíkových plánov spred piatich či šiestich rokov vystriedalo zreálnenie projektov. Ako ukázala aj vlaňajšia slovenská analýza, odvetvie stále čelí vysokým nákladom a výrobu vodíka sa nedarí „škálovať“ z malých výrobní do väčšej mierky. Otázniky visia aj nad ďalšími článkami reťazca od prepravy cez uskladnenie až po reálne využívanie energonosiča.

Účastníci trhu však poukazujú, že za problémami do veľkej miery stojí príliš prísna európska regulácia, ktorá nastavuje podmienky, ako sa môže vodík vyrábať. Uvoľnenie pravidiel by podľa expertov pomohlo rozbehnúť vodíkový ekosystém, zlacniť technológie a vo výsledku aj samotný vodík.

O tom, kam sa po prvotnom vodíkovom nadšení posunul trh a čo by Slovensko a Česko mali spoločne presadzovať na európskej úrovni, sa v utorok (6. októbra) diskutovalo na treťom česko-slovenskom vodíkovom workshope. V paneli sa stretli Petr Mervart z českého Ministerstva priemyslu a obchodu ČR, Martin Hlinka z Ministerstva hospodárstva SR, Martin Křemenák z HYTEP a Ján Weiterschütz z Národnej Vodíkovej Asociácie Slovenska (NVAS).

Diskusia ukázala pomerne širokú zhodu v jednom bode: od veľkých očakávaní a samostatne pripravovaných projektov sa sektor musí posunúť k ekonomicky udržateľným riešeniam, v ktorých na seba nadväzujú výroba, doprava a spotreba vodíka.

Hlinka: nestačí postaviť elektrolyzéry

Podľa Martina Hlinku z MH SR prešla vodíková téma za posledné roky výraznou korekciou očakávaní. Po období, keď sa s vodíkom spájalo množstvo veľkých projektov, sa podľa neho ukázalo, že pri viacerých z nich nevychádzala efektivita ani ekonomika.

Za dôležitý posun považuje to, že Slovensko už prevzalo veľkú časť potrebného regulačného rámca do národnej legislatívy a aktéri trhu aspoň lepšie poznajú pravidlá, podľa ktorých sa majú pohybovať. Rezort hospodárstva podľa neho zároveň pripravuje nový akčný plán a medzirezortnú pracovnú skupinu.

Kľúčovým princípom má byť pohľad na celý reťazec a kým doposiaľ napríklad štát z Plánu obnovy dotoval elektrolyzéry, budúci prístup má byť komplexnejší. „Keď zafinancujeme x elektrolyzérov a na konci nebudeme mať spotrebu, tak vyrábať ani nemusíme, lebo je to úplne zbytočné,“ podotkol Hlinka.

Rovnako však podľa zástupcu MH SR nestačí „vytvoriť spotrebu,“ pokiaľ chýba infraštruktúra, ktorá vodík k odberateľovi dostane. Cieľom má preto byť „uzavretý cyklus“ od výroby až po konečné využitie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.