KI

Ako ďalej s vodíkom? Treba využiť jadrové zdroje, zhodli sa experti z ČR a SR

Od podpory izolovaných projektov prechádzame k uceleným vodíkovým reťazcom, zdôraznili zástupcovia ministerstiev.

Ako ďalej s vodíkom? Treba využiť jadrové zdroje, zhodli sa experti z ČR a SR
Diskusia 6. októbra vo Vyhniach / Foto: NVAS

Obdobie veľkých vodíkových plánov spred piatich či šiestich rokov vystriedalo zreálnenie projektov. Ako ukázala aj vlaňajšia slovenská analýza, odvetvie stále čelí vysokým nákladom a výrobu vodíka sa nedarí „škálovať“ z malých výrobní do väčšej mierky. Otázniky visia aj nad ďalšími článkami reťazca od prepravy cez uskladnenie až po reálne využívanie energonosiča.

Účastníci trhu však poukazujú, že za problémami do veľkej miery stojí príliš prísna európska regulácia, ktorá nastavuje podmienky, ako sa môže vodík vyrábať. Uvoľnenie pravidiel by podľa expertov pomohlo rozbehnúť vodíkový ekosystém, zlacniť technológie a vo výsledku aj samotný vodík.

O tom, kam sa po prvotnom vodíkovom nadšení posunul trh a čo by Slovensko a Česko mali spoločne presadzovať na európskej úrovni, sa v utorok (6. októbra) diskutovalo na treťom česko-slovenskom vodíkovom workshope. V paneli sa stretli Petr Mervart z českého Ministerstva priemyslu a obchodu ČR, Martin Hlinka z Ministerstva hospodárstva SR, Martin Křemenák z HYTEP a Ján Weiterschütz z Národnej Vodíkovej Asociácie Slovenska (NVAS).

Diskusia ukázala pomerne širokú zhodu v jednom bode: od veľkých očakávaní a samostatne pripravovaných projektov sa sektor musí posunúť k ekonomicky udržateľným riešeniam, v ktorých na seba nadväzujú výroba, doprava a spotreba vodíka.

Hlinka: nestačí postaviť elektrolyzéry

Podľa Martina Hlinku z MH SR prešla vodíková téma za posledné roky výraznou korekciou očakávaní. Po období, keď sa s vodíkom spájalo množstvo veľkých projektov, sa podľa neho ukázalo, že pri viacerých z nich nevychádzala efektivita ani ekonomika.

Za dôležitý posun považuje to, že Slovensko už prevzalo veľkú časť potrebného regulačného rámca do národnej legislatívy a aktéri trhu aspoň lepšie poznajú pravidlá, podľa ktorých sa majú pohybovať. Rezort hospodárstva podľa neho zároveň pripravuje nový akčný plán a medzirezortnú pracovnú skupinu.

Kľúčovým princípom má byť pohľad na celý reťazec a kým doposiaľ napríklad štát z Plánu obnovy dotoval elektrolyzéry, budúci prístup má byť komplexnejší. „Keď zafinancujeme x elektrolyzérov a na konci nebudeme mať spotrebu, tak vyrábať ani nemusíme, lebo je to úplne zbytočné,“ podotkol Hlinka.

Rovnako však podľa zástupcu MH SR nestačí „vytvoriť spotrebu,“ pokiaľ chýba infraštruktúra, ktorá vodík k odberateľovi dostane. Cieľom má preto byť „uzavretý cyklus“ od výroby až po konečné využitie.

Podpora z verejných zdrojov podľa neho môže pomôcť pri rozbehu projektov, nemala by však natrvalo suplovať ich ekonomiku. Projekty by mali byť nastavené tak, aby po úvodnej fáze dokázali fungovať samostatne.

Priemysel a doprava majú odlišné potreby

Hlinka z rezortu hospodárstva zároveň rozlišoval medzi využitím vodíka v priemysle a v doprave. V priemysle už dnes existujú podniky, pre ktoré je vodík vstupnou surovinou. Pri nastavovaní európskych cieľov a podpory preto podľa neho treba sledovať nielen dekarbonizáciu, ale aj konkurencieschopnosť existujúcich fabrík. Regulácia nemá viesť k situácii, keď náklady spojené s plnením cieľov prispejú k ukončeniu výroby.

V doprave je zase zásadná koordinácia jednotlivých podporných nástrojov. Ak štát podporí nákup vodíkových autobusov, ale nevznikne zodpovedajúca výroba vodíka a plniaca infraštruktúra, vytvorí problém na inom mieste reťazca. To isté podľa Hlinku platí opačne: samotný elektrolyzér bez odberateľov nevytvára fungujúci trh.

„Keď podporím autobusy a nepodporím nejakú výrobu, autobusy budú zbytočné. Takisto, keď podporím elektrolyzér a nebudú tam tie autobusy, tak jednoducho nebudem mať odbyt,“ vysvetľoval.

Pre veľkého priemyselného spotrebiteľa pritom môže byť projekt s výkonom niekoľkých megawattov zanedbateľný, kým pri lokálnom dopravnom projekte môže podobný zdroj vytvoriť uzavretý a funkčný systém.

Bez dohodnutého odberu radšej nezačínať

Na potrebu prepájať jednotlivé články trhu upozornil aj predseda NVAS Ján Weiterschütz. Za realistický model pre dnešnú fázu trhu považuje lokálne vodíkové uzly či údolia, v ktorých sa výroba spája s konkrétnou spotrebou.

Investor, ktorý uvažuje o výrobe vodíka, by podľa neho mal mať od začiatku dohodnutých odberateľov. „Cena, čas, objem, to je základ. Bez toho sa do ničoho nepúšťať,“ zdôraznil.

Dôležité sú podľa neho dlhodobé kontrakty a čo najjednoduchší reťazec medzi výrobcom a spotrebiteľom. Pri väčších projektoch zároveň nastupuje úspora z rozsahu: jednotkové investičné náklady veľkého elektrolyzéra môžu byť podstatne nižšie ako pri malom zariadení, keďže viaceré pomocné technológie sa s výkonom nezväčšujú priamo úmerne.

Weiterschütz pritom poukázal aj na už existujúce slovenské projekty. Ako príklad spomenul vodíkové autobusy v Bratislave, pri ktorých podľa neho technológia funguje, problémom je však nízka vyťaženosť a s ňou spojená cena vodíka. Zvyšovanie objemu spotreby by mohlo pomôcť rozložiť fixné náklady plniacej stanice.

Foto: NVAS

Slovensko chce väčší priestor pre vodík z jadra

Výraznou témou diskusie bola pozícia jadrovej energetiky pri výrobe vodíka. Práve tu majú Slovensko a Česko podľa diskutujúcich veľmi podobné záujmy.

Hlinka zdôraznil, že nejde o snahu označiť jadrovú energiu za obnoviteľný zdroj. Problém podľa neho spočíva v tom, ako sa vodík vyrobený pomocou jadrovej elektriny môže uplatniť pri plnení európskych vodíkových cieľov.

Pre Slovensko je táto otázka podstatná vzhľadom na dominantné postavenie jadra v elektroenergetike a obmedzenejšie možnosti výroby veľkého množstva obnoviteľnej elektriny v porovnaní s niektorými inými časťami Európy. Hlinka preto považuje širšie uznanie nízkouhlíkového vodíka vyrobeného s využitím jadrovej elektriny za jednu z kľúčových podmienok rozvoja trhu.

Bez takejto možnosti bude podľa neho pre Slovensko mimoriadne náročné napĺňať európske požiadavky iba prostredníctvom obnoviteľného vodíka. Na príliš striktné pravidlá vzťahujúce sa na výrobu vodíka pritom dlhodobo upozorňujú aj firmy z odvetvia.

Podobný dôraz na technologickú neutralitu zaznieval aj z českej strany. Petr Mervart ju na konci panelu označil za jednu konkrétnu zmenu, ktorá by podľa neho vodíkovému trhu pomohla najviac.

Samotná lacná elektrina nestačí

Weiterschütz však upozornil, že ani umožnenie výroby nízkouhlíkového vodíka z jadra automaticky nezaručí jeho konkurencieschopnosť.

Rozhodujúca bude cena elektriny. Podľa neho by nedávalo zmysel počítať s bežnou ročnou baseloadovou cenou. Elektrolyzér by mohol využívať predovšetkým hodiny, keď je na trhu prebytok elektriny a jej cena klesá. Až počet takýchto hodín a využitie elektrolyzéra ukážu výslednú ekonomiku projektu. IPESOFT

Druhým predpokladom je infraštruktúra. Pri veľkých objemoch podľa Weiterschütza nemožno stavať obchodný model na cestnej preprave vodíka. Výroba by sa musela prepojiť s distribučnou a následne transportnou sieťou.

Práve veľké objemy by potom mohli znižovať jednotkové náklady na prepravu a otvoriť cestu k zásobovaniu veľkých priemyselných spotrebiteľov, pričom Weiterschütz v tejto súvislosti spomenul Duslo a Slovnaft, prípadne k exportu.

Zároveň pripustil, že lacnejší jadrový vodík by mohol vytvoriť tlak na menších producentov využívajúcich obnoviteľné zdroje. Obnoviteľný vodík však podľa neho môže zostať hodnotnejšou kategóriou, napríklad ak mu regulácia pri plnení cieľov prizná vyššiu váhu.

Česi tiež ustupujú od podpory izolovaných projektov

Podobné „vytriezvenie“ a systematickejší prístup k podpore vodíka opisovali aj českí účastníci diskusie. Petr Mervart hovoril o projektoch, ktoré po prvotnom nadšení narazili na ekonomické limity. Za perspektívnejšie považuje integrované „ostrovné“ projekty, ktoré sa môžu po rozbehu postupne rozširovať.

Český štát podľa neho zároveň nechce preberať príliš veľkú časť podnikateľského rizika ani plošne podporovať výstavbu elektrolyzérov bez väzby na odbyt. Pri niektorých pripravovaných projektoch sa práve absencia odberateľa ochotného zaplatiť požadovanú cenu ukázala ako rozhodujúci problém.

Martin Křemenák z HYTEP zase zdôraznil, že vodíkový trh nemožno redukovať na samotný elektrolyzér. Výroba, preprava a spotreba musia byť dimenzované spolu a jednotliví účastníci musia mať jasno v tom, akú úlohu v reťazci plnia.

Hlinka chce vidieť „funkčný uzavretý cyklus“

Záverečná otázka panelu smerovala k jednej konkrétnej zmene, ktorá by mala do ďalšieho roka posunúť vodíkový sektor.

Petr Mervart pomenoval technologickú neutralitu pri výrobe a využití vodíka. Martin Hlinka odpovedal ešte stručnejšie: „Uzavretý cyklus. Funkčný.“

Martin Křemenák by chcel, aby vodík z jadra získal porovnateľnejšiu pozíciu s obnoviteľným vodíkom. Ján Weiterschütz zase za prioritu označil dokončenie akčného plánu a jeho schválenie vládou, aby sa ďalšie kroky mohli opierať o platný strategický dokument.


Diskusia(0)