Ako veľkí hráči obchodovali s elektrinou počas rekordných cien

Situácia na trhu s elektrinou bola vlani náročná pre výrobcov, odberateľov aj obchodníkov. Neustále rastúce ceny zvyšovali požiadavky na kapitál potrebný pre otvorenie každej transakcie na burze. Obchodníci s energiami sa preto postupne zamerali na priame predaje a nákupy s protistranami. Ani tu však podmienky neboli ľahké, a to ani pre najväčšie energofirmy na Slovensku, či v Česku.

Prudký rast cien energií na trhoch v minulom roku nebol iba dôsledkom obmedzenia dodávok ruského plynu. Súvisel aj s nedostatkom vetra, veľmi suchým počasím, či odstávkou jadrových elektrární vo Francúzsku.

„Ak by nastali tieto okolnosti samostatne, nespôsobili by taký efekt. Ich kombinácia však viedla k rekordným cenám,“ myslí si Pierre Poncik, riaditeľ obchodu, trhovej regulácie a dispečingu v Slovenských elektrárňach.

Odstávka francúzskych reaktorov nebola podľa neho dôsledkom korózie, ktorá by vznikla až vlani. Ale ide o dôsledok dlhodobej politiky Francúzska, ktoré chcelo odstaviť niektoré elektrárne a znižovať podiel jadra v mixe. Tým sa zastavili aj nové investície a údržba.

V článku sa dozviete:

• prečo francúzske jadrové elektrárne vyrobili vlani rekordne málo elektriny,
• čo je dôvodom, že súkromný kapitál neinvestuje do veľkých konvenčných zdrojov v Európe,
• čo spôsobovalo energofirmám vlani najväčšie problémy pri obchodovaní na burze,
• ako sa zmenilo obchodovanie s elektrinou oproti minulosti,
• prečo odberatelia často nedokázali nájsť kontrakt za fixnú ani okamžitú cenu,
• čo bolo podľa analytika za prudkým nárastom ceny elektriny na 1000 eur/MWh z technického pohľadu,
• čo si o kontrolných mechanizmoch burzy a možnosti zastaviť obchodovanie myslia analytik a prevádzkovateľ burzy.

„EDF predáva viac než tretinu vyrobenej elektriny za 49 eur/MWh. Za takéto peniaze nemôžu investovať. Okrem toho štát ako akcionár vyťahuje každý rok z podniku maximálne dividendy. Súčasný stav je teda výsledok nefungovania výroby z jadra vo Francúzsku,“ uviedol predstaviteľ energetickej spoločnosti na konferencii Česko-slovenské energetické fórum.

Vzhľadom na regulačnú a právnu (ne)istotu súkromný kapitál v Európe podľa Poncika v podstate neinvestuje do veľkých zdrojov. Výnimkou je Veľká Británia, kde majú investori istotu v podobe tzv. rozdielového kontraktu CfD. Slovensko v súčasnosti môže ťažiť z rozhodnutia o dokončení Mochoviec z minulosti.

Ťažké podmienky na obchodovanie

Najväčším problémom pre energetické podniky, nakupujúce a predávajúce vlani elektrinu na burze, boli značné požiadavky na depozit a ďalšie poplatky za každý otvorený obchod. Ani podnik ako Slovenské elektrárne si pri vrcholových cenách nemohol dovoliť vstupovať do transakcií ako v minulosti.

„Ak ste chceli predať 1 TWh elektriny na rok 2023 počas najvyššieho vrcholu ceny elektriny v auguste 2022, museli ste zložiť depozit 280 eur za každú MWh. K tomu sa pripočítava poplatok clearingovej banky vo výške 15-20 %. Každý pohyb ceny nahor o 1 eur znamená, že pri 1 TWh musíte zložiť jeden milión eur. Keby bol pohyb o 100 eur, čo bolo v tom čase úplne bežné, je to 100 miliónov eur. Takže my sme sa postupne z burzy stiahli,“ opisuje náročnú situáciu P. Poncik.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.