Rezort hospodárstva predložil tri vyhlášky v súvislosti s energetickou efektívnosťou

Plnenie cieľov

Prvá legislatívna úprava určuje výpočet a plnenie cieľov energetickej efektívnosti. Uvedený zákon totiž ustanovuje v § 4 a 5 požiadavky na stanovenie a plnenie takzvaného národného cieľa. Ide o úspory energie u konečného spotrebiteľa.

Ako uvádza rezort v dôvodovej správe, vyhláška takisto upravuje zohľadnenie a výpočet úspor energie potrebných pre plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa, ktoré sú z hľadiska požiadaviek smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti v určitých rovinách spotreby obmedzené iba na úsporu energie nad rámec požiadaviek legislatívy Európskej únie.

„Úspory energie sa počítajú kumulatívne, a preto každé z opatrení energetickej efektívnosti má osobitne určenú životnosť úspor energie a spôsob započítania životnosti. Národný indikatívny cieľ energetickej efektívnosti sa vykazuje vo forme konečnej spotreby energie a vo forme primárnej spotreby energie. Vyhláška ustanovuje prepočtové koeficienty pre jednotlivé palivá,“ píše sa v materiáli.

Požiadavky na izoláciu

Druhá legislatíva sa týka technických požiadaviek na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody.

Zákon o energetickej efektívnosti ustanovuje požiadavky na túto izoláciu. Vyhláška stanovuje minimálnu hrúbku izolácie pre potrubia a armatúry rozvodov tepla a teplej vody.

Tá by mala dosahovať úsporu energie pri zaizolovanom rozvode v porovnaní s rovnakým nezaizolovaným rozvodom v intervale od 70 % do 95 %.

„Priemerná izolačná hrúbka bola stanovená pre tepelnú vodivosť izolačného materiálu 0,035 W.m-1.K-1 pri teplote 0 °C,“ uvádza ministerstvo hospodárstva.

Monitorovanie efektívnosti

Posledná vyhláška upravuje spôsob monitorovania energetickej efektívnosti. Podľa rezortu používanie energie má veľký podiel na spotrebu prírodných zdrojov v Európskej únii a významný vplyv na životné prostredie. „Monitorovanie a podporovanie energetickej efektívnosti predstavujú činnosti výrazne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií skleníkových plynov a k zníženiu závislosti od dovozu primárnych energetických zdrojov,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Návrhom tejto legislatívy sa ustanovujú podrobnosti o súbore údajov poskytovaných do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti, o zásadách a pravidlách monitorovacieho systému, o spôsobe monitorovania údajov a spracovaní informácií v monitorovacom systéme.

Všetky tri vyhlášky z dielne ministerstva hospodárstva by mali nadobudnúť účinnosť od prvého novembra.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.