V Belej nad Cirochou pripravujú bioplynovú stanicu

Spoločnosť BPS Belá, s.r.o. zo Stakčína (okres Snina) zverejnila zámer výstavby bioplynovej stanice slúžiacej na spracovanie biomasy z poľnohospodárskej výroby pre produkciu elektrickej a tepelnej energie a organického hnojiva.

Aktuality13.04.2011

redakcia

V Belej nad Cirochou pripravujú bioplynovú stanicu

Základom biomasy z poľnohospodárskej výroby by mali byť siláž, senáž, hnojovica dojníc a hnoj dojníc, pre produkciu elektrickej a tepelnej energie (kombinovanou výrobou elektriny a tepla) a organického hnojiva (fermentacného zvyšku, t.j. digestátu a fugátu).

Projekt bioplynovej stanice v Belej zastrešuje developerská spoločnosť Ecofin BioEnergia, ktorá pripravovala a organizovala i projekt bioplynovej stanice v Huncovciach. Ten získal v októbri minulého roku cenu od Európskej banky pre obnovu a rozvoj v kategórii „Sektor obnoviteľných zdrojov – inovatívny projekt“. Investor BPS Belá je dcérskou spoločnosťou farmy AGRIFOP, a. s. Stakčín abrnenskou firmou agriKomp Bohemia s.r.o., ktorá je dodávateľom technológií bioplynových staníc.

Zámer EIA: Poľnohospodárska bioplynová stanica Belá nad Cirochou

Bioplynová stanice bude vyrábať elektrickú a tepelnú energiu z obnoviteľných zdrojov. Teplo, ktoré sa nespotrebuje na vlastný fermentačný proces produkcie bioplynu (t.j. ohrev fermentačných nádrží) sa bude môcť ďalej využívať na vyhrievanie poľnohospodárskych objektov, vykurovanie kancelárskych priestorov, ohrev vody, sušenie dreva atď. Vyprodukovaná elektrická energia bude dodávaná do verejnej distribučnej siete.

Základ bioplynovej stanice má pozostávať z dvoch betónových kruhových nádrží – fermentorov o pracovnom objeme 2 x 1 630 m³ a jedného dofermentoru o pracovnom objeme 1 970 m³. "Srdcom" BPS je strojovňa s tromi kogeneračnými jednotkami agrogen.

Elektrická energia sa bude predávať do distribučnej siete rozvodného závodu, tepelná energia bude využitá na vykurovanie objektov hospodárskeho areálu a ďalších priestorov. Zamestnať by mala jedného pracovníka na polovičný úväzok.

Do procesu výroby bioplynu budú vstupovať výhradne materiály pochádzajúce z poľnohospodárskej prvovýroby (resp. hnoj, hnojovica, siláž a senáž) z produkcie poľnohospodárskeho subjektu.

Spotreba biomasy pre prevádzku bioplynovej stanice na plný výkon sa predpokladá nasledovne:

hnojovica dojníc 4100 kg/deň
hnoj dojníc 15790 kg/deň
kukuričná siláž 40270 kg/deň
trávna senáž 3840 kg/deň

Nepôjde teda o vedľajšie živočíšne produkty či jatočný alebo kafilérny, či iný odpad.

Celkový prevádzkový elektrický príkon je cca 42 kW a bude pokrytý z vlastnej produkcie BPS. Elektrické generátory bioplynovej stanice budú vyrábať celkom 990 kW elektrickej energie. Súčasne bude produkovaných cca 1 072 kW tepelnej energie, získavanej z chladenia motorov a predovšetkým z tepla výfukových spalín. Prevádzka sa predpokladá na cca 8 380 hodín ročne, čo predstavuje cca 941 kW priemerný ročný elektrický výkon BPS.

Zámer neobsahuje odhad nákladov na výstavbu zariadenia.

Obrázok: Zámer EIA k projektu

Diskusia(3)

Malek 14.04.2011 (17:44)
<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p>
Základné porovnanie technológií poľnohospodárskych BS a komunálnych KBS firmy Green Machines a.s. <o:p></o:p>
Poľnohospodárske Z hľadiska početnosti BS je možné konštatovať, že prevažujú aplikácie mokrej fermentácie v poľnohospodárskom sektore. Je to dané históriou, pretože väčšina BPS je postavená pri intenzívnych chovoch zvierat. Dnešný systém BS je prevažne koncipovaný na využitie odpadov z chovu hospodárskych zvierat. Budúcim problémom rozvoja poľnohospodárskych BS bude to, že potrebným využívaným vstupom do BPS je kukurica a ďalšie hospodárske plodiny, ktoré sa pestujú vo veľkom a na obrovských plochách, pestujú sa i na vysoko kvalitných pôdach a tým dochádza k tomu, že bioplynová poľnohospodárska stanica sa stáva pomaly a isto zariadením, ktoré ovplyvňuje ráz krajiny a pohľad na krajinu s tisíckami hektárov jednej plodiny (kukurice) je hrozný. Tieto možné negatívne zásahy do krajiny spôsobujú priamo alebo nepriamo povodne a náhle záplavy bahna v priľahlých obciach, ktoré susedia s ich pozemkami, kedy poľnohospodári ovplyvňujú svojím prístupom vodohospodársky režim celých oblastí. Poľnohospodári sa nemalou mierou podieľajú na zaťažení krajiny a to i tým, že prepravujú obrovské množstvo vstupných surovín pre BPS. V ekonomickej oblasti prevádzky bioplynových poľnohospodárskych staníc sa samozrejme prejavujú i vyššie náklady na produkciu 1 Nm3 bioplynu oproti komunálnym bioplynovým staniciam. Poľnohospodársky prevádzkovateľ musí najprv zdroje pre bioplynovú stanicu vypestovať, zožať, previezť, spracovať a uskladniť vo veľkom množstve na dobu, kedy nemá možnosť žať plodiny a následne upraviť pre vstup do bioplynky. Uvedené operácie sa vždy premietnu do nákladov na vstupe a zisk je tým znížený o významné náklady na zaistenie vstupných surovín. Technologická výbava a príslušenstvo (napr. miešadlá, čerpadlá, drviče, separácia) zvyšuje prevádzkové náklady (spotreba elektriny, servis a údržba) a početnosť porúch a tým ďalšie náklady, a je samozrejmé, že i vplyv cien PHM sa premieta do ekonomiky. Veľmi významným negatívnym prvkom poľnohospodárskych bioplynových staníc je skutočnosť, že sa jedná o veľké otvorené betónové stavby, ktoré sú iba ťažko alebo za cenu vysokých nákladov odstrániteľné v prípade ukončenia činnosti stanice. Dnes sa prejavuje negatívny postoj k budovaniu staníc zo strany obyvateľov žijúcich v blízkosti poľnohospodárskych BS, ktoré zaťažujú okolie zápachom, dopravou atď. Vlastné bioplynové poľnohospodárske stanice nevytvárajú ďalšie pracovné miesta v mieste vzniku a sú obsluhované existujúcimi zamestnancami poľnohospodárskych podnikov.   <o:p></o:p>
 Komunálny BS systém GM  www.biofermentory.skTakzvané suché technológie sú prevažne navrhnuté pre spracovanie komunálnych odpadov a to ako už triedených, tak i netriedených, ďalej vytriedených bioodpadov BRKO a ďalších odpadov s komunálnej sféry. Technologicky sú k suchým technológiám potrebné sofistikovanejšie technológie a tým väčšie počiatočné investície. Je treba si ale uvedomiť, že suché fermentory spracovávajú substráty s viacnásobným obsahom organickej hmoty oproti reaktorom na mokrú cestu a tým môžu dosiahnuť i po technologickej úprave vyššie výnosy bioplynu. Suché technológie sú spravidla využívané u BS, ktoré spracovávajú komunálne a domové odpady. V poľnohospodárstve je možné ich zaznamenať len úplne výnimočne. Každá technológia má svoje výhody a nevýhody. Napr. suchú fermentáciu je možné použiť i u vstupov do BS, ktoré nie je možné mokrou cestou jednoducho spracovať (napr. podstielky na báze pilín – v mokrej ceste tvoria kôru, upchávajú čerpadlá, nedokonale vytriedené bioodpady – prímesi plastov, dreva, kovov, zeminy, atď.). Celé prevádzky je možné umiestniť do hál, ako existujúcich, tak aj novo postavených. Komunálne bioplynové stanice neprodukujú len bioplyn a el. energiu, ale sú sofistikovanými prevádzkami, ktoré riešia spracovanie komunálnych odpadov a znižovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky a to o 60 až 80%. Významným prvkom v komunálnych bioplynových staniciach je zaraďovanie plnohodnotných triediacich liniek a tým triedenie odpadu priamo na prevádzke BS. Tento systém presadzuje a projektuje firma Green machines a to vrátane spracovania bioplynu komunálnych staníc na kvalitu zemného plynu CNG. Ďalším významným prvkom je priame doplnenie staníc o ďalšiu z prevádzok, ako je spracovanie PET obalov a ďalších vytriedených odpadov pre následné využitie a tým zníženie nákladov na dopravu, atď. V ekonomickej oblasti je veľkou výhodu že areál prevádzky komunálnych bioplynových staníc je možné umiestniť priamo k zdroju surovín, ako sú skládky. Hlavným ekonomickým rozdielom je skutočnosť, že za preberané komunálne odpady prevádzkovateľ dostáva úhradu za spracovanie na rozdiel od poľnohospodárskych bioplynových staníc, ktoré musia najprv vložiť náklady na vstupy a potom môžu produkovať zisk. Ďalším významným prvkom v ekonomike komunálnych systémov bioplynových staníc je, že poplatky za odpad sú schopné pokryť ako náklady na prevádzku, tak aj časť splátok investície. Všeobecne sa dá predpokladať, že ceny za ukladanie odpadov budú vďaka tlaku EÚ výrazne stúpať a to i vplyvom znižovania kapacít existujúcich skládok. Tým je vytvorený do budúcnosti dobrý základ ekonomicky prevádzkových parametrov pre Komunálne bioplynové stanice. Do systému komunálnych bioplynových staníc sa dnes už zaraďujú i služby ako je zber komunálu a ďalších odpadov, ktoré prinášajú ďalšie ekonomické vstupy do prevádzky. Firma Green Machines a.s. už vo svojich komunálnych bioplynových staniciach sofistikovaných prevádzkach ponúka ako spracovanie bioplynu na CNG, tak aj celkovú techniku pre zvoz vo vyhotovení na pohon CNG a tým sa stáva vysoko konkurenčne schopnou i v oblasti služieb. Komunálne bioplynové stanice môžu byť umiestnené v rôznom vyhotovení hál a firma GM ich dodáva ako oblúkové vyhotovenie hál štandardného typu. Výroba hál a ich zásobovanie plynom je plne zaisťované firmou GM. Vždy sa jedná o haly na kľúč. Výstavbou komunálnych bioplynových staníc umiestnených v halách je zabezpečené zníženie emisných záťaží okolia a využitím zvyškovej hmoty z reaktorov a úpravy týchto výstupov je možné dnes už získať palivo pre cementárne atď. Komunálne bioplynové stanice firmy Green Machines a.s. nielen riešia oblasť odpadov, ale vytvárajú i nové pracovné miesta podľa veľkosti stanice a priradených prevádzok. Nový typ mobilných bioreaktorov firmy GM zaisťuje i možnosť vysokej hygienizácie v poslednej fáze procesu a v prípade, že sú využité iba BRKO reaktory, je možnosť prejsť do systému komponovacích bioreaktorov a tým sú významne ušetrené finančné prostriedky pre spracovanie výstupu na komposty. Súčasťou staníc môžu byť zberné dvory a komplexný sofistikovaný systém nakladania s odpadmi v kraji a v okruhu cca 40 km od vybudovanej stanice. <o:p></o:p>
Firma Green Machines a.s. vyvinula i špeciálne linky na triedenie a spracovanie TKO a BRKO. Linky sú vyrábané a dodávané firmou GM. Linky sú štandardnou dodávkou do KBS firmy GM.                                    <o:p></o:p>
Ekonomická návratnosť jednotlivých systémov je priamo závislá na vyhotovení a technológii, ktorá je uvažovaná v projekte. V priamej nadväznosti na ekonomický dopad budú komunálne bioplynové stanice výrazne výhodnejšie než poľnohospodárske a to z dôvodov, že produkujú viac bioplynu a ďalej ponúkajú možnosti ďalších výrobkov a činností, ktoré majú priaznivý dopad na návratnosť investície. <o:p></o:p>
Poľnohospodárske BS prakticky 100% bioplynu menia na el. energii a z predanej energie plynie prevádzkovateľovi zisk. Vždy musia byť pripojené do sústavy odberu el. energie a tým je potrebné budovať prípojky a ďalšie technické zariadenia. Zo zákona je povinnosť vykupovať energiu, ale prípojné miesto určuje odberateľ a môže byť vzdialené i kilometre od stanice, čím vznikajú ďalšie náklady. Poľnohospodárske BS sú odkázané na výkup el. energie a ďalšie faktory, ako ceny PHM atď. a akýkoľvek nečakaný pohyb na trhu má priamy vplyv na ich ekonomiku. Dnes sme svedkami pohybu výkupných cien u solárnych elektrární a určite dôjde i na energie z poľnohospodárskych BS, ktoré sa živelne stavajú. Podstatným kritériom poľnohospodárskych BS je záťaž okolia z hľadiska umiestnenia odpadov z fermentorov, ktoré sú väčšinou tekuté. Tým vzniká ďalšia potreba pozemku a samozrejme i s rozvozom týchto odpadov je spojený náklad na rozvoz a manipuláciu a hlavne vďaka zápachu negatívny postoj, občanov, ktorí žijú v susedstve pozemkov, kam sa vyváža. Poľnohospodárske bioplynové stanice mávajú tiež problémy s odpadným teplom, ktoré riešia rôznymi spôsobmi. Pri realizácii poľnohospodárskych bioplynových staníc sa vždy počíta s dotačným titulom a podporou, bez tejto dotácie a dotovaného výkupu energie prakticky nie sú schopné sa realizovať alebo ich návratnosť by sa pohybovala cca okolo 12 a viac rokov. Vždy sú závislé na tom, že od nich niekto vykúpi dotovanú el. energiu. <o:p></o:p>
Náklady na poľnohospodárskych BS sú vždy nižšie než u komunálnych staníc. Stanice sú technicky jednoduché, ale jednostranne zamerané. Náklady na poľnohospodársku stanicu o výkone 1 MW sú oproti komunálnym BS o 10 až 20% nižšie. Tento fakt je ale zavinený tým, že poľnohospodárska BS je jedna prevádzka iba na výroby bioplynu a komunálna BS je súbor prevádzok.Informace na stránkách www.biofermentory.sk<o:p></o:p>
 </o:p>
bio 15.04.2011 (10:11)
ako vidím ani sám nevieš čo si napísal, porovnanie technológii je totálne od veci. jednoducho si si spravil reklamu na firmu
Michaela 19.05.2013 (21:32)
Príspevok je absolutne od veci..zapach? problemy s odpadom? vsade kukurica? co to su za blbosti, ..bol si niekedy v BPS, alebo aspon kilometer od nej?

Pridajte komentár

Meno používateľa Text komentára

Mohlo by vás zaujímať

Monitoring energetiky | 15. - 21. 6. 2026

Prehľad energetických noviniek v médiách, verejnej správe a legislatíve za uplynulé obdobie.

AHK Slowakei pozýva na medzinárodný kurz CSR/ESG Manažér

Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora otvára 4. ročník medzinárodného kurzu so zameraním na energetickú efektívnosť.

Monitoring energetiky | 8. - 14. 6. 2026

Prehľad energetických noviniek v médiách, verejnej správe a legislatíve za uplynulé obdobie.