WWF: Bariéry na riekach treba odstraňovať, vo svete miznú aj veľké priehrady

Ak chceme zachrániť rieky, musíme im vrátiť dobrý ekologický stav a niektoré z bariér na slovenských vodných tokoch bude potrebné odstrániť. Tak by sa dal zhrnúť apel, s ktorým prišla organizácia WWF Slovensko v rámci kampane #ProtectWater.

Cieľom kampane, do ktorej sa zapojilo viacero environmentálnych organizácii naprieč EÚ, je zachovať aktuálnu smernicu o vode a podporiť jej dodržiavanie. Smernica zaväzuje krajiny Európskej únie zhodnotiť stav svojich povrchových a podzemných vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav.

„U nás túto podmienku nespĺňa viac ako 46 % vodných tokov. Nielen kvôli znečisteniu, ale najmä kvôli bariéram,“ upozorňuje WWF Slovensko.

Podpisom sa k tejto výzve počas verejnej konzultácie pripojilo v 375 000 ľudí v rámci celej EÚ.

Vyhodnotia funkčnosť existujúcich bariér

Pri hodnotení vôd podľa aktuálnej smernice štáty nemajú prihliadať len na to, ako sú znečistené, ale aj na to, ako silne sú pozmenené rôznymi, najmä vodohospodárskymi zásahmi. Ide predovšetkým o výstavbu hatí, malých vodných elektrárni (MVE), priehrad, ale aj úpravy v rámci protipovodňových opatrení.

Čas na prípadné nápravy sa pritom kráti. Hraničný termín je rok 2027. Smernicu od októbra minulého roka Európska komisia prehodnocuje a podľa WWF je na stole možnosť, že sa ju niektoré krajiny pokúsia zmierniť.

„Verejnosť na Slovensku sa už postavila za ochranu našich lesov. No ešte stále si málo uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky. Vo WWF Slovensko sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali odstraňovať niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý ekologický stav našich riek,“ povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

„Preto pracujeme na hodnotení funkčnosti niektorých bariér. Našim cieľom je upozorniť na tie, ktoré už nie sú funkčné a sú len prekážkou. A naďalej chceme sledovať, či sa dodržiavajú zákony pri výstavbe nových bariér,“ doplnila. Pripomenula pritom príklad MVE pri Hronskom Beňadiku, pri ktorej krajský súd potvrdil, že nebol dodržaný zákon a vplyv stavby na životné prostredie sa posudzoval len formálne.

Najviac zásahov na Váhu, Hrone a Bodrogu

Aktuálny  Vodný plán Slovenska udáva, že v roku 2014 bolo na najväčších slovenských riekach 1 075 stavieb. Odvtedy mal ich počet ešte narásť.

„Najhoršia situácia je na Váhu a Hrone. Hoci sa pri vodných bariérach niekedy budujú rybovody, ich efektívnosť je otázna. Úspešnej migrácií bránia totiž aj zmenené podmienky – v stojatej vode strácajú mnohé prúdomilné ryby orientáciu,“ upozorňuje WWF Slovensko.

Rybovody navyše podľa ochranárov riešia len protiprúdovú migráciu, pričom migrujú aj v smere toku a vtedy často končia na turbínach, alebo nemigrujú vôbec.

„Prichádzame tak o populácie rýb, ktoré boli kedysi pre naše rieky typické. V povodí Popradu a Dunajca napríklad v minulosti tiahli lososy a hore Dunajom zase najväčšie sladkovodné ryby sveta - vyzy. Problémy pri migrácii však majú dnes aj ďalšie druhy ako pstruhy, mreny, či jalce.“
Okrem bariér podľa WWF ekologický stav riek narúšajú aj ďalšie zásahy, napríklad vyrovnávanie toku, vykladanie brehov či dna kameňmi alebo betónom, vysušovanie bočných ramien či výrub stromov na brehoch. Takýmito zásahmi sú na Slovensku najviac ovplyvnené rieky Váh, Hron a Bodrog.

Vo svete priehrady aj odstraňujú

Riešením podľa ochranárov môže byť odstraňovanie niektorých bariér. K takémuto radikálnemu kroku podľa WWF pristupuje stále viac krajín, okrem iných USA, Francúzsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko či Holandsko.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.