Stratégia počíta s tým, že vodík nájde uplatnenie v plynárenstve, tepelnom hospodárstve aj v doprave.
Národná vodíková stratégia SR, ktorej prípravu Ministerstvo hospodárstva avizovalo už v júli 2020 na konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska, je od dneška, 1. apríla 2021, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrh stratégie sa dá pripomienkovať do piatku 16. apríla.
Pôvodne mal byť strategický dokument v tomto čase už schválený vládou. Podľa vlaňajšieho vyjadrenia prof. Juraja Sinaya, koordinátora vodíkových technológií SR a jedného z autorov stratégie, sa mala Národná vodíková stratégia SR dostať na rokovanie vlády už začiatkom roka 2021.
Po prerokovaní stratégie vládnym kabinetom, čo by malo prísť na rad po medzirezortnom pripomienkovom konaní, na strategický materiál nadviaže akčný plán s navrhovanými opatreniami. Tie už majú byť spojené aj s konkrétnymi termínmi realizácie a finančnou podporou na vodíkové projekty.
„Na základe tohto akčného plánu budú nasledovať finančné výzvy zamerané na podporu konkrétnych opatrení,“ uviedol Ján Weiterschutz, ďalší z autorov stratégie, na minulotýždňovom webinári spoločnosti Viessmann „Akú budúcnosť má plynová kondenzačný technika.“
Jedným z veľkého množstva opatrení, ktoré sú v hre pri príprave akčného plánuje, je podľa J. Weiterschutza napríklad podpora mikrokogeneračných jednotiek na báze využitia vodíka prostredníctvom projektu Zelená domácnostiam II. Jednotlivé opatrenia by však mali byť zamerané nielen na koncové využitie vodíka, ale aj ostatné časti hodnotového reťazca.
Aké ciele a zámery však prináša samotná stratégia? Z akých zdrojov chce MH SR podporu pre vodík financovať?
Z dokumentu, na ktorého príprave sa okrem prof. J. Sinaya a J. Weiterschutza podieľali tiež analytik Martin Jesný, minister hospodárstva Richard Sulík a riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Peter Blaškovitš, vyberáme to najdôležitejšie.
Vodík môže poslúžiť aj v energetike
Autori stratégie vnímajú vodík ako celonárodný záujem. Jeho využívanie by malo Slovensku pomôcť pri dosahovaní cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a zároveň zvýšiť konkurencie schopnosť slovenskej ekonomiky. Vodík by pritom podľa navrhovanej stratégie mal nájsť uplatnenie vo viacerých sektoroch.
„Možnosti využívania vodíka ako nosiča energie ponúkajú riešenia na dekarbonizáciu energetiky a priemyselných procesov, najmä ak sú obmedzené možnosti pre efektívnejšiu priamu elektrifikáciu, ako aj dopravy, respektíve mobility v jej nových formách,“ píše sa v materiáli.
Vodíkový trh čaká podľa predpokladov Európskej komisie, na ktoré sa autori stratégie odvolávajú, v najbližších desaťročiach prudký rozvoj. Vodíková stratégia EÚ počíta s tým, že kumulatívne investície do výroby zeleného vodíka v rámci EÚ do roku 2050 dosiahnu výšku 180 až 470 miliárd eur.
„Odhaduje sa, že zelený vodík by mohol do roku 2050 pokryť 24 % svetového energetického dopytu. Ročné tržby by sa mohli pohybovať okolo 630 miliárd eur,“ píše sa v stratégií.
Ďalším kľúčovým faktorom bude spotreby elektriny, ktorá pri úsilí EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a s tým súvisiacou elektrifikáciou porastie. Podiel elektriny na konečnej spotrebe energie má stúpnuť z dnešných 23 % do roku 2030 na približne 30 % a do roku 2050 na 50 %. Za posledných 30 rokov pritom tento podiel vzrástol o päť percentuálnych bodov.
„Nárast spotreby elektriny budú z veľkej časti musieť pokryť obnoviteľné zdroje. Do roku 2030 by sa mal podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe zdvojnásobiť na 55 – 60 % a prognózy ukazujú do roku 2050 podiel až takmer 84 %. Chýbajúcu časť by mali doplniť iné nízkouhlíkové možnosti.“
A jednou z možností má byť práve vodík.
Pri výrobe budú v hre jadrové elektrárne
Na to, aby využívanie vodíka reálne prispelo k dekarbonizácii priemyslu a nahradilo fosílne palivá v doprave či energetike, všetky oblasti jeho využívania majú byť podľa navrhovanej stratégie riešené s minimálnymi alebo nulovými emisiami CO2. Ide pritom o výrobu vodíka, ale aj jeho prepravu, skladovanie a využitie v koncových technológiách a výrobkoch.
„Dopyt po využívaní vodíka v strednodobom a dlhodobom horizonte bude podstatne narastať. Preto je dôležité, aby sa SR stala adekvátnym partnerom v rámci zahraničných konzorcií. V tejto súvislosti bude dôležité stanoviť podmienky pre efektívne investovanie do vodíkového hospodárstva tak, aby sa mohli na jeho rozvoji podieľať aj súkromní investori,“ píše sa v stratégii s tým, že možnosti pre efektívne investovanie budú predstavovať napríklad parky, klastre či spoločné podniky.
Cieľom štátu má podľa navrhovanej stratégie byť, aby slovenská ekonomika nebola závislá na dovoze vodíka zo zahraničia. „V podmienkach SR sa bude venovať pozornosť aj využívaniu elektriny z rezerv jadrových elektrárni ako nízkouhlíkového obnoviteľného zdroja energie pri výrobe vodíka,“ spresňujú autori.
Využitie potenciálu atómiek v súvislosti s rozvojom vodíkových technológií otvorene spomína aj minister hospodárstva. „Ak sa v budúcnosti podarí primiešavať vodík, ktorý by sa mohlo podariť vyrábať z rezervných zdrojov jadrových elektrární, vidím v tom energetickú budúcnosť Slovenska,“ vyhlásil R. Sulík pri príležitosti Dňa plynárov 19. marca.
Poslúžiť môžu plynovody
Navrhovaná stratégia ďalej bližšie popisuje možnosti pre využitie vodíka v piatich kľúčových oblastiach.
Zostáva vám 53% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.