Minulý pondelok sme na výbore pre hospodárske záležitosti
prijali ukrajinskú delegáciu. Prítomný bol predseda regulačného
úradu Ukrajiny a jeho najbližší spolupracovníci. Na
Slovensko prišli v rámci twínningového projektu, kde ich
školiacim partnerom je náš Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví.
Po skončení projektu by mali byť schopní hladko absolvovať
implementáciu tretieho liberalizačného balíčka, ku ktorej sa
zaviazali. Ako nám oznámili, v súčasnosti sa na Ukrajine
reguluje ale že všetko a všetkým.
A ako to pri
regulácií spravidla býva, všetci sú aj patrične nespokojní,
hoci ich ceny energií sú iba zlomkom tých slovenských.
Skrátka a dobre, Ukrajina sa v oblasti regulácie
nachádza tam, kde Slovensko pred 15 rokmi. Máme však naozaj
natoľko ostrieľaného regulátora, aby sme jeho skúsenosti mohli
odovzdávať ďalej?
Európska komisia nám vyčíta nesprávnu
implementáciu tretieho liberalizačného balíčka, domáci hráči
na trhu s energetikou sa sťažujú na nesystémovosť
a netransparentnosť úradu, v jeho neprospech rozhodol
nedávno aj ústavný súd vo veci ním zavedeného poplatku za
pripojenie do sústavy... A vtedy som si to uvedomil.
Najlepšie
sa predsa učí na chybách druhých. Ukrajinský regulátor si
z tohto pohľadu teda naozaj nemohol vybrať lepšieho učiteľa.
Človek je však tvor od prírody nesebakritický a keďže
som si nebol celkom istý, či sa ukrajinská delegácia už stihla
oboznámiť so všetkými zlyhaniami, ktoré sme si za tých 15 rokov
regulácie na Slovensku s Úradom preskákali, dovolili som si
predstaviť im Regulačné desatoro.
Toto som dal dokopy na základe
vlastných vedomostí o regulácií v energetike
a skúseností nielen zo Slovenska. Tak teda na čo by nemal
zabúdať regulačný úrad pri výkone svojich právomocí?
Otvorenosť – diskusii, kritike, spolupráci.
Strkanie hlavy do piesku v tak dôležitej oblasti ako je
regulácia cien energií a ignorovanie pripomienok vznesených
v rámci pripomienkového konania je na škodu veci a účelu
regulácie.
Súčinnosť – regulátor by mal pôsobiť ako
člen v združeniach napr. nezávislých energetických
regulátorov, zúčastňovať sa na stretnutiach a spolupracovať
v rámci skupiny za účelom výmeny informácií a skúsenosti,
ako aj prípravy a rozvoja spoločných projektov.
Dôveryhodnosť - predseda regulačného úradu
nemôže byť súčasne predsedom regulačnej rady ako odvolacieho
orgánu, nakoľko to pôsobí nedôveryhodne v očiach
regulovaných subjektov, ale aj spotrebiteľov.
Systémovosť – účelové, či dočasné zmeny
vyhlášky meniace niekoľko rokov zabehnutý systém v neprospech
spotrebiteľa, alebo regulovaného subjektu sú nesystémové
a neférové.
Transparentnosť – Úrad pôsobí ako regulačný
a teda obmedzuje súťaž na trhu. Z tohto dôvodu by
informácie o vstupoch do výpočtu regulovaných cien a taríf
mali byť transparentne zverejňované a dostupné pre všetkých
účastníkov regulovaného trhu.
Nezávislosť – ak vláda rozhodne rozdeliť
zisk štátnej plynárenskej spoločnosti a nazve to znížením
ceny plynu v kombinácií s riadnou reguláciou
o dvojciferné číslo, regulátor by sa voči tomu mal tvrdo
ohradiť. Regulácia cien energií vláde neprislúcha a vytvára
sa tak dojem závislosti regulátora od nej.
Zákonnosť – regulátor môže postupovať iba
v rozsahu platnej legislatívy a v prípade sporov, kde
úrad nie je oprávnený rozhodovať, musí počkať na výrok
zodpovednej inštancie, či súdu. V opačnom prípade vystavuje
seba, regulované subjekty, a ako štátny orgán v konečnom
dôsledku aj samotný štát riziku súdnych žalôb, ako aj straty
dôveryhodnosti.
Ústavnosť – regulátor nemôže zavádzať
platby za služby či tovary, ktoré dodávatelia či odberatelia
nevyužívajú. Ak o ústavnosti musí rozhodovať ústavný
súd, v deň jeho výroku je na nápravu už neskoro. Obzvlášť
zodpovedne by mal postupovať v prípadoch, keď na možnú
neústavnosť od začiatku upozorňujú účastníci trhu, alebo
varovanie o nesúlade s európskou legislatívnou prichádza
zo strany európskej komisie.
Korektnosť – úrad dohliada na správnu
transpozícia smerníc EU v oblasti sieťových odvetví, počúva
a reaguje na výhrady Európskej komisie, a chráni tak
štát voči infringementom, či iným konaniam a z toho
vyplývajúcim postihom.
Primeranosť – regulátor reguluje iba
v nevyhnutnom rozsahu, v súlade s minuloročným rozhodnutím
európskeho súdneho dvora, ktorý dal za pravdu výhradám Európskej
komisie voči regulácií v Poľsku - „Regulované ceny
narúšajú trhy nakoľko nereflektujú skutočný dopyt a obmedzujú
efektívnu súťaž. Uplatňovať sa môžu len vtedy, keď slúžia
všeobecnému hospodárskemu záujmu a sú primerané, jasne
definované, transparentné, nediskriminačné a overiteľné“.
Ako sa hovorí, kto robí, robí aj chyby. Dôležité je však
vedieť si ich priznať a prijať ich nápravu. Ako som spomenul
aj na úvod, Slovensko je z tohto pohľadu krajinou kde je
naozaj z čoho sa poúčať. Verím preto v skutočne veľký
prínos z tohto projektu pre ukrajinský regulačný úrad,
v prípade že ich twínningový partner, slovenský Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví bude dostatočné úprimný
a otvorený.
Spoluprácu a pomocnú ruku v tejto oblasti sme ponúkli
aj ako Výbor NRSR pre hospodárske záležitosti. Ak bude prijatá,
v ďalšej diskusii si môžme jednotlivé body desatora
konkretizovať. Aj keď pre slovenských účastníkov trhu
z energiami sú myslím dostatočne a ľahko
identifikovateľné. Ďalšie podnety na rozšírenie zoznamu sú
vítané.
Karol Galek
Autor je poslancom NR SR za stranu Sloboda a
solidarita
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.