Mnohým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov
a vysoko účinnou kombinovanou výrobou bola jednoduchým
listom príslušného prevádzkovateľa regionálnej distribučnej
sústavy odňatá zákonom garantovaná podpora na rok 2015. Jednotne
zastávame názor, že výklad zákona zo strany prevádzkovateľov
regionálnych distribučných sústav nie je správny a taktiež
zvolený postup nenapĺňa princípy právneho štátu.
Koncom roka 2014 zaslali prevádzkovatelia regionálnych
distribučných sústav (PDS) stovkám výrobcov elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou
kombinovanou výrobou oznámenie, v ktorom ich upovedomujú o
strate nároku na podporu výroby elektriny v roku 2015. Ako
dôvod pritom deklarovali nesplnenie zákonných povinností voči
PDS a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, predovšetkým
oznamovacej povinnosti spočívajúcej v uplatnení práva na
podporu v roku 2015 a oznámení predpokladaného množstva
dodanej elektriny v lehote do 15. augusta 2014 (§ 4 ods. 2
písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby).
Novelou zákona o podpore, ktorá nadobudla účinnosť 1.
januára 2014 (zákon č. 382/2013 Z. z.), sa do zákona zaviedla
sankcia za porušenie uvedenej oznamovacej povinnosti v podobe
straty nároku na podporu v trvaní jedného roka (§ 4 ods. 3).
Zaujímavosťou je, že do účinnosti novely nebolo porušenie tejto
povinnosti sankcionované vôbec.
Už koncom roka 2014 viacerí z nás upozornili na ústavné
problémy, ktoré avizovaný prístup PDS vyvoláva (napr. nemožnosť
ukladania sankcie právnym predpisom, ale len prostredníctvom
rozhodnutia orgánu verejnej správy, hrubý nepomer medzi významom
povinnosti a prísnosťou sankcie, či skutočnosť, že
požadované informácie o predpokladanej výrobe elektriny sú
častokrát obsiahnuté už v iných dokumentoch, ktoré PDS a
úrad majú k dispozícií). Poukázali sme tiež na samotný obsah
zákona o podpore, ktorý vylučuje odňatie podpory výrobcom,
ak prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky pred 1. januárom
2014. Dospeli sme prakticky jednotne k záveru, že správna
interpretácia zákona nedovoľuje odňať podporu prevažnej väčšine
dnes postihnutých výrobcov elektriny.
Spomenutá novela zákona o podpore obsahuje sériu
prechodných ustanovení, z ktorých má najväčší význam
ustanovenie § 18e ods. 1 znejúce takto: „Podmienky podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby
elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.
januárom 2014 zostávajú zachované podľa doterajších
predpisov.“
Z uvedeného je zrejmé, že na zariadenia uvedené do
prevádzky pred 1. januárom 2014 sa vzťahujú podmienky podpory,
tak ako boli v zákone o podpore upravené do účinnosti
predmetnej novely, a teda, že na takéto zariadenia sa novelizované
podmienky podpory nevzťahujú. Do úvahy preto neprichádza tvrdenie
o tom, že novela mení podmienky podpory pre všetkých
výrobcov elektriny do budúcnosti bez ohľadu na čas uvedenia
zariadenia do prevádzky. Niet preto priestoru pre (dez)intepretáciu
zákona odkazom na nepravú retroaktivitu.
Nestotožňujeme sa ani s názorom, že citované prechodné
ustanovenie sa vzťahuje len na podmienky podpory uvedené v § 3. Ak
by zákonodarca chcel obmedziť uplatnenie prechodného ustanovenia
len na podmienky podpory uvedené v tomto paragrafe, uviedol by
to priamo v texte zákona, podobne ako to urobil v iných prípadoch
(napr. § 18b ods. 2, § 18c ods. 2 a 3, § 18e ods. 5).
Podmienky podpory sa v zákone nenachádzajú iba v § 3 ale aj
v iných ustanoveniach.
Vyššie uvedené prechodné ustanovenie sa preto vzťahuje na
všetky ustanovenia zákona o podpore, ktoré upravujú rozsah
a podmienky poskytovania podpory pre výrobcov elektriny. Sme
preto toho názoru, že za podmienku podpory je potrebné
považovať aj obsah ustanovenia § 4 ods. 3, nakoľko reálne
podmieňuje poskytnutie podpory splnením oznamovacích
povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona.
V tejto súvislosti považujeme za potrebné poukázať na
konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá vyžaduje „aby
v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu
prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych
noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,
resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv
fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej
moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v
prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami)
garantovaných základných práv a slobôd“ (II. ÚS
148/06-33).
Dovolíme si preto konštatovať, že prechodné ustanovenie §
18e ods. 1 zákona o podpore neumožňuje uplatniť sankciu v podobe
straty nároku na podporu voči tým výrobcom elektriny, ktorí
prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky pred 1. januárom
2014. Takýto výklad by podľa nášho názoru mali prijať aj
orgány dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov v energetike.
V prípade, že sa orgány dohľadu v energetike
s uvedeným právnym názorom nestotožnia, je viac ako
pravdepodobné, že sa výkladom budú musieť zaoberať súdy vo
svojej rozhodovacej praxi.
Opatrenia, ktoré odnímajú podporu výrobcom elektriny
prostredníctvom drakonických sankcií za nedodržanie formálnych
a nepodstatných oznamovacích povinností nemôžu z hľadiska
požiadaviek ústavnosti predstavovať legitímny nástroj na
riešenie súčasných problémov v rámci systému podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uznávame,
že vysoké náklady na chod systému majú celospoločenský dosah.
Potrebná je však rozsiahla odborná diskusia o legitímnych
a primeraných prostriedkoch, ktoré je možné v právnom
štáte na riešenie existujúcich problémov použiť. Sme
pripravení sa takejto diskusie plnohodnotne zúčastniť.
Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že konanie
prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav je nezákonné
a nárok výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov
alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou na podporu na rok 2015,
na ktorých sa vzťahuje citované prechodné ustanovenie zákona,
nezanikol a naďalej trvá.
JUDr. Rastislav Hanulák, advokát, advokátska
kancelária Capitol Legal Group s.r.o.
Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A., advokát,
advokátska kancelária SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o.
Mgr. Silvia Podlipná, advokátka, advokátska
kancelária Rödl & Partner Advokáti, s. r. o.
Mag. Annamária Tóthová, advokátka, Dvořák Hager &
Partners, advokátska kancelária, s. r. o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.