Energetický problém v EÚ sa zmiernil len vďaka externým faktorom, akými bola veľmi mierna zima a pokles globálnych cien komodít v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb, píše Daniel Lacalle.
Ceny zemného plynu v Európe narástli takmer o 40 % v dôsledku hroziaceho rizika globálneho nedostatku skvapalneného zemného plynu. Európske veľkoobchodné ceny za elektrickú energiu sa ešte pohybujú pod rekordnými hodnotami z čias energetickej krízy, ale i tak neustále stúpajú. Na vine je nestabilita medzinárodného komoditného segmentu, ktorý zdôrazňuje krehkosť európskeho energetického systému.
Žiaľ, byrokrati v Európskej únii vyhlásili koniec energetickej krízy, ako keby to bol výsledok rozhodných politických opatrení. No v skutočnosti sa energetický problém v EÚ zmiernil len vďaka externým faktorom, akými bola veľmi mierna zima a pokles globálnych cien komodít v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb centrálnou bankou. Energetická kríza teda naďalej pretrváva a neodstránili sa ani problémy so zabezpečením dodávok a cenovou dostupnosťou systému.
Európska únia je stále závislá od ruského plynu, ale podarilo sa to zamaskovať obrovským zvýšením závislosti od uhlia (hnedého uhlia), ako napríklad v Nemecku, a drahého skvapalneného zemného plynu dovážaného zo zvyšných krajín sveta. Koncom roka 2022 bol energetický mix Nemecka najjasnejším príkladom zlyhania jeho energetickej politiky. Čierne a hnedé uhlie tvorili 31,2 %, zemný plyn 13,8 % a minerálny olej 0,8 %, pričom jadrová energia tvorila 6,0 %. Po dotáciách na obnoviteľné zdroje vo výške takmer 200 miliárd eur potrebuje Nemecko viac uhlia a dovážaného zemného plynu.
Čo však spravila vláda po tom, keď si musela priznať, že odstavením takmer všetkých jadrových elektrární, sa dopustila chyby? Presne to, čo si myslíte. Ešte odhodlanejšie pokračovala v zatváraní tých zvyšných. Nemôžeme sa čudovať, že Nemecko je v recesii. Jeho priemyselný model si vyžaduje dostatok energie za dostupné ceny a rozhodnutia viacerých vlád spôsobili, že ceny energií stratili svoju konkurencieschopnosť.
A čo také Španielsko? Vláda sa rozhodla zaviesť tzv. „iberskú výnimku“, ktorá odstraňuje náklady na plyn z veľkoobchodnej ceny za energie a následne ich presunie na faktúry spotrebiteľov vo forme príplatku. A výsledok? Piate najdrahšie faktúry za elektrinu v Európe, z ktorých stovky miliónov eur putovali do Francúzska a Portugalska, pretože tie nakupovali dotovanú energiu.
Medzitým španielsky spotrebiteľ uhrádzal faktúry výrobcom zemného plynu a platil za dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý prudko vzrástol. Vláda sa však snažila presvedčiť občanov, že LNG od spoločnosti Novatek „nie je ruský plyn“, pretože nejde o dodávky z plynovodu Gazprom, aj keď dodávateľom je popredná ruská energetická nadnárodná spoločnosť. To si človek nevymyslí.
A je to ešte horšie. Zlepšenie v oblasti komodít spotrebitelia na svojich účtoch nepocítili. Ak sa pozrieme na najnovšie údaje Eurostatu o cenách elektrickej energie pre domácnosti, tie sa v druhom polroku 2022 v porovnaní s druhým polrokom 2021 zvýšili vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou dvoch. A to práve v čase, keď na medzinárodných trhoch došlo k výraznému poklesu cien komodít. Priemer v EÚ je 252 eur za MWh a 261 eur za MWh v eurozóne. Podľa údajov spoločnosti EnergySage je to o 20 až 30 % viac ako priemerná sadzba za elektrinu pre domácnosti v USA.
Európsku energetickú krízu sa nepodarilo vyriešiť. Len sa ju podarilo zamaskovať vďaka miernej zime a spomalenému dovozu uhlia a plynu z Číny. Európske vlády naďalej vkladajú všetko do pomýlenej energetickej transformácie, ktorá ignoruje zabezpečenie dodávok a konkurencieschopnosť. Vďaka tomu sa EÚ stane závislou od Číny v oblasti vzácnych surovín a kovov, ako aj od USA a OPEC v oblasti komodít.
Európska únia mala upustiť od ideologických rozhodnutí a umožniť technológiám, hospodárskej súťaži a priemyslu, aby našli optimálne riešenie, ktoré zabezpečí konkurencieschopné a bezpečné dodávky energie. Rozhodnutie zakázať rozvoj domácich zdrojov a zamerať sa na prerušované a nestabilné zdroje energie pred tým, ako bude dostupná plne funkčná technológia batérií, je obrovskou chybou, ktorá odsudzuje Európsku úniu znášať vyššie náklady ako aj nižší rast.
Environmentálne politiky sa musia posudzovať z globálneho hľadiska. Na EÚ pripadá menej ako 10 % celosvetových emisií, ale takmer 100 % nákladov. Je potrebné sa zamerať na konkurencieschopnosť, zabezpečenie dodávok a ochranu životného prostredia z priemyselného hľadiska. Ignorovanie dôležitosti maximálneho využitia energie z jadra, vody a plynu ako aj všetkých ostatných dostupných zdrojov je nebezpečné.
V Číne alebo USA sú hnacou silou energetickej politiky cenová dostupnosť, bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť. V Európe je to pomýlený postoj: „U nás to nechceme!“, ktorý spôsobuje, že obyvatelia kontinentu sú stále viac závislí od iných. Dotácie odďaľujú potrebný rozvoj prerušovaných a nestabilných zdrojov energie, pretože politici ignorujú význam tvorivej deštrukcie a konkurencie ako hybných síl pokroku. Intervencionizmus neprináša lepšiu alebo lacnejšiu energiu, ale spôsobuje, že Európska únia zaostáva v súťaži o technológie a energetickú bezpečnosť.
Daniel Lacalle
Autor je finančný manažér a profesor ekonómie na IE Business School v Madride
Článok bol pôvodne zverejnený 14. augusta 2023 na webe Mises Institute.
Daniel Lacalle 9. mája 2024 vystúpi v Bratislave s verejnou prednáškou na tému „Trhové riešenia pre európsku energetickú politiku.“ Viac o podujatí sa dozviete tu.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.