Dňa 21. 5. 2024 schválila Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o regulácii sieťových odvetví, prostredníctvom ktorej sa menia aj zákony v oblasti tepelnej energetiky a energetiky.1
Novela vytvára priestor pre nútené obmedzenie vlastníckych práv podnikateľov v energetike vo vzťahu k ich podnikom, pričom tieto môžu byť prostredníctvom jednoduchých rozhodnutí prevedené na iného podnikateľa. Zákon bol medzitým aj podpísaný prezidentkou a nadobudol účinnosť dňa 8.6.2024.2
Kontext
Podnetom pre prijatie novely boli dlhodobé problémy so zabezpečením dodávok tepla v Humennom, ktoré súvisia s ekonomickými problémami miestnej teplárenskej firmy Chemes.3 Novela ale nie je limitovaná na dodávky tepla v Humennom, ale môže mať ďalekosiahly dopad na celý energetický sektor.
Nový mechanizmus v skratke
Nové predpisy stanovujú pre tepelný, plynový sektor a sektor elektriny veľmi zjednodušene zosumarizované nasledovné:
- Ak podnikateľ z akýchkoľvek dôvodov príde o povolenie na dodávku tepla, plynu alebo elektriny (ďalej ako „energie“), a z tohto dôvodu nebude na istom území zabezpečená dodávka energií, môže regulačný úrad (ďalej „ÚRSO“) rozhodnutím určiť, že tento dodávateľ energií je povinný previesť svoj podnik na nového prevádzkovateľa.
- Okrem toho môže ÚRSO vydať aj predbežné opatrenie, ktoré bude zverejnené po dobu 5 dní na úradnej tabuli a na webe ÚRSO a stanoví, že takýto podnik musí byť okamžite prevedený.
- Dodávateľ energií je potom povinný odovzdať podnik do 3 dní novému prevádzkovateľovi, a to napr. zoznam odberateľov, infraštruktúru, zaradenia a k tomu prislúchajúce podklady.
- Predpisy ďalej stanovujú, že zmluvy s odberateľmi prejdú na nového dodávateľa energií. Vychádzajúc z EÚ-pracovného práva potom prejdú na dodávateľa energií aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov.
- Nové predpisy súce stanovujú, že doterajší dodávatelia energií majú dostať „náhradu“, avšak právne predpisy neriešia určenie tejto náhrady, ani jej výšku, ani úrad alebo súd príslušný na takéto rozhodovanie. Takýto výrazný zásah do vlastníckych práv musí byť kompenzovaný vo forme náhrady, ktorá musí byť v zmysle Ústavy SR „primeraná“. Čo presne však znamená primeraná náhrada a akým spôsobom bude ÚRSO pristupovať k jej určeniu ale nie je jasné.
Dôvody zrušenia povolenia na podnikanie v energetike a tepelnej energetike
Nevyhnutným predpokladom de-facto prevodu podniku na nového prevádzkovateľa je zrušenie povolenia na podnikanie v energetike a tepelnej energetike, čím môže byť ohrozená dodávka energií v určitej oblasti.
V zmysle aktuálne účinnej legislatívy môže byť dôvodom pre zrušenie povolenia v tepelnej energetike napr. závažné porušenie zákonných predpisov v oblasti tepelnej energetiky a regulácie sieťových odvetví; vykonávanie činnosti bez riadne ustanoveného a oznámeného zodpovedného zástupcu; nevykonávanie činností, ktoré sú predmetom povolenia počas 3 rokov;4
Obdobné dôvody pre zrušenie povolenia na podnikanie v energetike zahŕňajú napr. závažné porušenie zákonných predpisov v oblasti energetiky, regulácie sieťových odvetví, obnoviteľných zdrojov energie a iných relevantných predpisov; strata podmienok, na základe ktorých bolo povolenie vydané; absencia zápisu v registri partnerov verejného sektora; príp. nevykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov určených ÚRSO na základe kontroly.5
Rozhodnutie ÚRSO
ÚRSO bude môcť rozhodnúť o zrušení povolenia na podnikanie v energetike a tepelnej energetike v rámci správneho konania. Povinnými náležitosťami rozhodnutia tak bude hl.:
- výrok, ktorým sa povolení ruší, s odkazom na príslušný právny predpis;
- odôvodnenie zrušenia povolenia;
- a poučenie o možnosti podania opravného prostriedku6
V prípade, ak má rozhodnutie ÚRSO viesť k de-facto prevzatiu podniku iným držiteľom povolenia, v rozhodnutí bude musieť byť okrem pôvodného vlastníka zariadenia uvedený aj držiteľ povolenia, na ktorého sa podnik prevádza.
Novela spája s povinnosťou umožniť prevzatie podniku aj poskytnutie náhrady pôvodnému vlastníkovi zariadenia. Súčasťou rozhodnutia by tak malo byť pravdepodobne aj určenie takejto náhrady.
Novela ale nestanovuje spôsob jej určenia, lehotu na jej vyplatenie, prípadne iné náležitosti, ktoré by mal výrok o náhrade obsahovať.7 Spôsob, akým k tomu ÚRSO bude pristupovať v praxi, nie je v plnom rozsahu možné predvídať. Rovnako nie je možné predvídať, ako bude pristupovať k určeniu dĺžky obmedzenia vlastníckeho práva.
Prirodzenou formou ochrany pôvodného vlastníka v rámci správneho konania by bolo podanie opravného prostriedku, ktoré má v princípe odkladný účinok.8 Odvolacím orgánom je v tomto kontexte Regulačná rada ÚRSO.
V zmysle novely bude mať ale ÚRSO taktiež možnosť vydať predbežné opatrenie, ktorým uloží povinnosť poskytnúť zariadenie inému držiteľovi povolenia, ak:
- hrozí prerušenie alebo obmedzenie dodávok energií v danej oblasti a
- ÚRSO začal konanie o zrušení povolenia.
Takéto predbežné opatrenie sa doručuje verejnou vyhláškou formou vyvesenia na úradnej tabuli a webovom sídle ÚRSO po dobu 5 dní, pričom posledný deň sa považuje za deň doručenia. Nakoľko odvolaniu voči predbežnému opatreniu v zmysle Správneho poriadku neprislúcha odkladný účinok, ÚRSO má vytvorený priestor pre pomerne promptné obmedzenie práv vlastníka zariadenia.
Prevzatie podniku
Do 3 dní od oznámenia vyššie uvedeného rozhodnutia alebo predbežného opatrenia je pôvodný držiteľ povolenia-vlastník povinný poskytnúť ÚRSO-m určenému držiteľovi povolenia:
- zoznam odberateľov;
- zoznam dodávateľov energií, tovarov a služieb potrebných na prevádzkovanie a zabezpečenie dodávok energií;
- kompletnú dokumentáciu k zariadeniam;
- údaje na účely merania a fakturácie tepla.
Okrem vyššie uvedených podmienok explicitne stanovených v predmetnej novele má de-facto prevzatie podniku implikácie aj pre pracovnoprávne vzťahy. Prevzatie podniku je v zmysle práva EÚ spojené aj so záväzkami voči dotknutým zamestnancom.
Otázky spojené s núteným obmedzením vlastníckeho práva
Predmetná novela vytvára priestor pre zásadný zásah do práv pôvodného držiteľa povolenia – vlastníka zariadení, ktorý môže pri ÚRSO-m nariadenom prevzatí podniku reálne stratiť možnosť disponovať podnikom. ÚRSO-m určený držiteľ povolenia tak bude po prevzatí podniku poberať aj z neho plynúce zisky.
Pôvodný držiteľ povolenia ale zostáva de iure vlastníkom, pričom svoje vlastnícke právo k zariadeniam môže previesť na inú osobu. Novela stanovuje iba informačnú povinnosť vo vzťahu k ÚRSO spočívajúcu v povinnosti oznámiť prevod vlastníckeho práva do 5 dní od jeho realizácie.
Novela otvára Pandorinu skrinku otázok súvisiacich s jej aplikáciou v praxi.
1. Otázna je dĺžka núteného obmedzenia vlastníckeho práva v danom kontexte. Právne predpisy v oblasti energetiky a tepelnej energetiky stanovujú, že ak bolo povolenie zrušené z dôvodov:
- závažného porušenia zákonných predpisov, alebo
- nevykonania opatrení stanovených ÚRSO-m na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou,
tejto osobe nie je možné vydať povolenie po dobu 5 rokov od tohto rozhodnutia. Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na:
- osobu zriadenú alebo ovládanú osobou, ktorej bolo v posledných 5 rokoch zrušené povolenie z vyššie uvedených dôvodov a
- osobu, ktorej štatutárny orgán alebo jeho člen bol súčasťou štatutárneho orgánu osoby, ktorej bolo v posledných 5 rokoch zrušené povolenie.
Zákonodarca min. pri zrušení povolenia z vyššie uvedených dôvodov pravdepodobne nepredpokladá návrat pôvodného prevádzkovateľa. Tomu tak po takomto rozhodnutí zostane len vlastnícke právo k zariadeniu, s ktorým nebude môcť disponovať a ktoré nebude môcť užívať, a to potenciálne bez jasného časového ohraničenia. Ak by aj vlastnícke právo k dotknutému zariadeniu nakoniec previedol na iný subjekt, nový vlastník by musel akceptovať situáciu, že zariadenie by užíval a disponoval ním ÚRSO-m určený držiteľ povolenia.9
2. Otáznym je taktiež určenie primeranej náhrady v predmetnom kontexte. Novela stanovuje len, že pôvodný držiteľ povolenia-vlastník je povinný poskytnúť dotknuté zariadenia ÚRSO-m určenému držiteľovi povolenia „za náhradu“.
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu.10 Otázne je, ako stanoviť v predmetnom kontexte náhradu, ktorú by bolo možné považovať za primeranú. Novela sa bližšie k otázkam spôsobu určenia náhrady nevyjadruje.
Otáznym je napr., či je za primeranú náhradu v predmetnom kontexte možné považovať jednorazovú náhradu alebo opakované plnenie. V kontexte núteného obmedzenia vlastníckeho práva je potrebné zohľadniť rozsah a dĺžku trvania obmedzení.
Judikatúra Ústavného súdu SR naznačuje, že pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva dlhodobého charakteru je možné uvažovať aj o pravidelných platbách primeranej náhrady. V inom kontexte bolo pre určenie primeranej náhrady rozhodujúce zistenie ročného úžitku, ktorý sa viazal k nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo sa obmedzuje.11
Predpokladom pre určenie primeranej náhrady v predmetnom kontexte bude pravdepodobne znalecký posudok. Pre určenie primeranej náhrady tak môže byť relevantný aj mechanizmus stanovený Vyhláškou 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá upravuje postup pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku znalcom.
Pri stanovení primeranej náhrady bude ÚRSO v rámci rozhodovania v kontexte predmetnej novely nútený zohľadniť a vysporiadať sa s vyššie uvedenými mantinelmi stanovenými právnym rámcom. Samotná novela je ale v tomto ohľade pomerne vágna.12
Záver
Potreba prijatia novely bola odôvodnená jedným osobitným prípadom v oblasti tepelnej energetiky. Predmetný, mediálne známy prípad, by sa však bolo možné riešiť aj v rámci existujúcej právnej úpravy v oblasti energetiky a insolvencií. Z akého dôvodu potom bola prijatá takto zásadná novela zostáva nejasné. Každopádne umožňujú tieto nové ustanovenia ďalekosiahle zásahy do oblasti energetiky, pričom ich súlad s Ústavou SR a európskym právom je sporný.
Mag. Bernhard Hager, LL.M., managing partner
JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
1 Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
2 Zákon č. 128/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3 Denisa Funtíková, Štát môže ovládnuť krachujúcu humenskú tepláreň. Čo to bude znamenať pre jej zákazníkov? (dennikn.sk).
4 Zákon 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, § 9 ods. 2.
5 Zákon 251/2012 Z. z. o energetike, § 10 ods. 6.
6 Správny poriadok, § 47.
7 Analogicky zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, § 13 ods. 3.
8 Pozn.: Vo všeobecnosti môže odkladný účinok správny orgán vylúčiť, ak to vyžaduje naliehavý verejný záujem alebo ak hrozí nenahraditeľná ujma. Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vylučuje odkladný účinok explicitne len v cenovom konaní a v konaní o mimoriadnej regulácii. Správny poriadok, § 55; Zákon 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 18 ods. 4.
9 Za predpokladu, že pôvodný vlastník by nepreviedol vlastnícke právo na ÚRSO-m určeného držiteľa povolenia.
10 Pre kontext, § 128 Občianskeho zákonníka v súvislosti s obmedzením vlastníckeho práva uvádza, že „vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.“
11 PL. ÚS 42/2015.
12 Analogicky, zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim obsahuje konkrétnejší a jasnejší postup v porovnaní s vyššie uvedeným núteným obmedzením vlastníckeho práva v energetickom sektore.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.